Dominika Macková, 4.ročník, LF UPJŠ
O autotransplantácii zuba hovoríme ako o technike, pri ktorej sa presúva zub z jedného miesta na druhé u tej istej osoby. Ide o techniku využívanú storočia, no je málo zdokumentovaná. V súčasnosti je na vzostupe, lebo môže byť využitá po rôznych úrazoch, zlomeninách (hlavne u malých detí). Výhodou je bezproblémové prijatie tkaniva organizmom, nakoľko ide o telu vlastnú látku a v prípade zlyhania autotransplantácie je možné využiť dané tkanivo ako základnú hmotu na implantát. Najdôležitejšími faktormi pre úspešnosť liečby sú výber pacienta a konkrétneho zuba. Ďalšie faktory ale hrajú rolu takisto, čo sa priblíži v tomto článku.
Prehľad
Autotransplantácia využíva tkanivo z vlastného organizmu. Prvé zdokumentované prípady transplantácii mali základ v allotransplantácii, teda tkaniva z iného organizmu toho istého druhu. Konkrétne v 16. storočí, kedy Ambroise Pare transplantoval zuby v rámci kráľovskej rodiny. V 50.rokoch minulého storočia sa viac experimentovalo s vlastným tkanivom, konkrétne semiretinovanými alebo retinovanými tretími molármi. Tieto výskumy priniesli dobré výsledky. Neskôr sa našiel potenciál v premolároch a očných zuboch, ktoré nahrádzali poškodené zuby frontálneho úseku v maxile. Najväčšie využitie našla v pedostomatológii po traumách, ale aj kazoch, periodontálnych ochoreniacha iných prípadoch. V súčasnosti sa vidí využitie aj pri tumoroch, zuboch so zlou prognózou, ako medzerníky v čeľustnej ortopédii, pri hypodoncii, oroantrálnych komunikáciach, štepoch či dokonca rekonštrukcii čeľuste, ako uvádza napríklad Al-Khnati.Základné princípy transplantácie
Základné princípy transplantácie
Transplantovaný zub by mal pochádzať z rovnakého kvadrantu ako jeho budúce lôžko, kvôli anatomickej podobnosti (často sú ale horné tretie moláre vhodné aj ako náhrada dolných molárov). Preparácia je minimálne invazívna, snažíme sa zachovať čo najviac z periodontálnych ligament. Zub je medzičasom ponorený do sterilnej gázy namočenej v slinách, mlieku, alebo fyziologickom roztoku, pričom mlieko sa ukazuje ako najoptimálnejšie riešenie. Do lôžka sa vsádza v infraoklúzii, aby sa predišlo okluzálnej traume. Na fixáciu zuba sa používajú dlahy, ligatúry z kompozitného, alebo iného materiálu.
Kritériá na vykonanie autotransplantácie
Pacient musí byť zdravý, rovnako aj transplantovaný zub. Samotný zub musí sadnúť do oklúzie. Preferované zuby sú tie s neukončeným vývinom koreňa, ale opak neznamená automaticky oveľa horšiu prognózu.Podstatné je zachovať Hertwigovu epitelovú pošvu. Nevyhnutnosťou je dobrá hygiena pacienta.
K výhodám daného zákroku patria: lepšia alternatíva k fixným/snímateľným protetickým prácam. Stabilita zuba je ale závislá na prípadnej budúcej možnej resorpcii koreňa. Nie je tiež nevyhnutné preparovať okolité zuby. Zlá ústna hygiena ale môže viesť k strate stability v lôžku. Ide aj o cenovo efektívnu možnosť. K ďalším faktorom patrí neporušená odozva na termické a tlakové podnety, možnosť spolupráce s ČO liečbou, zachovanie alveolárnej kosti, či fyziologicky fungujúce periodontium. Medzi nevýhody sa radí nemožnosť liečby v mieste zápalu, infraokluzálne postavenie zuba môže robiť problémy pri budúcej protetickej/ČO liečbe a v prípade nezhojenia pulpárnych tkanív nutnosť endodontického ošetrenia. Medzi najzávažnejšie komplikácie radíme ankylózu okolitého tkaniva.
Vasiliski zadefinoval kritériá, podľa ktorých sa dá merať úspešnosť autotransplantácie. Patrí tu regenerácia periodontálnych ligament a pulpy. Za dôležitejšiu sa považuje regenerácia periodontálnych ligament, pretože v prípade nekrózy pulpy je tu možnosť endodontického ošetrenia. Pri zlyhaní hojenia periodoncia je prognóza horšia.Podľa jeho výskumov u adolescentov vo veku 11-15 rokov ukazuje úsepšnosť liečby po roku a pol od operácie úspešnosť 87,6% a miera prežitia zuba bola 94,4%. Podľa dostupnej literatúry je známa korelácia medzi prognózou pulpy zuba a ukončením rastu jeho koreňa. Plakwicz zdokumentoval, že podmienkou dobrého zhojenia zuba je totiž vaskularizácia, ktorá lepšie prebieha pri zuboch s neukončeným vývinom koreňa. Za dobrý prognostický znak sa považuje priemer foramen apicale viac ako 1 mm. Rovnako dôležitým prognostickým faktorom je hrúbka a kvalita kosti, porovnáva sa bukopalatinálna šírka a výška. Niektorí doktori zákrok časovo odkladajú, čo nemusí byť úplne vhodný krok vzhľadom na možnú budúcu atrofiu kosti.
Záver
Aj keď v súčasnosti nemáme veľa klinických dát, z toho čo poznáme, môžeme usúdiť, že autotransppalntácia zuba je efektívne riešenie na rôzne problémy. Či už pri strate zuba z traumatických, alebo ČO indikácií, ide o sľubný spôsob liečby do budúcna.
