Tímea Pappová, LF UK BA, 5.ročník
Jedna z najelegantnejších definícií forenznej stomatológie je, že predstavuje prekrytie medzi stomatologickou a trestnou činnosťou. Medzi hlavné aspekty povolania patrí identifikácia človeka resp. ľudských pozostatkov a hodnotenie odtlačkov chrupu. Je to odvetvie stomatológie, ktoré sa zaoberá vyšetrovaním otázok civilnej aj trestno-právnej praxe, tieto po získaní stomatologických informácií môžu byť vyjasnené a rozhodnuté (1).
Za stomatologické markanty v rámci forenznej činnosti možno považovať zuby, kosti čeľuste a sánky, mäkké tkanivá dutiny ústnej (častokrát nemôžeme posúdiť pri identifikácii mŕtvol), artefakty vzniknuté následkom stomatologického ošetrenia, ale aj napríklad rugae palatinae (podnebné riasy) – tie sú považované za významné pri identifikácii človeka. (2)
Bohužiaľ, v 21. storočí zločinnosť, násilné a odporné správanie sa vyskytuje každodenne, šokujúc nie len životy obetí, ale aj ich rodinu a priateľov. Zadržanie a následné stíhanie páchateľov je nevyhnutné z hľadiska dodržania zákonov a poriadku. Prostredníctvom forenznej stomatológie, zubné lekárstvo hrá malú, ale o to významnejšiu rolu v právnom procese. Zubný lekár identifikáciou obetí zločinu a hromadných katastrof pomocou zubného záznamu pomáha orgánom, ktorí sú zapojení do vyšetrovania trestného činu.
Ako už bolo spomenuté, hlavnou úlohou forenznej stomatológie je zisťovanie totožnosti, resp. identifikácia zosnulých jedincov. Stomatologická identifikácia má 2 hlavné formy, z nich najčastejšie vykonávaná je tzv. porovnávacia identifikácia, ktorá slúži na vyhlásenie, že pozostatky zosnulého a jedinec prezentovaný predsmrtnými zubnými záznamami sú tá istá osoba. Informácie získané z pozostatkov alebo okolnosti úmrtia zvyčajne obsahujú stopy o tom, kto zomrel. V prípadoch, kedy predsmrtné záznamy nie sú dostupné a stopy o predpokladanej totožnosti nemáme, forenzný stomatológ pripraví posmrtný zubný profil s charakteristikami jedinca, ktorý by mal zjednodušiť vyhľadávanie predsmrtných materiálov.
Stomatologická identifikácia ľudí sa robí z rôznych dôvodov a v mnohých rôznych situáciách. Telá obetí násilných zločinov, požiaru, autonehôd a pracovných úrazov môžu byť znetvorené v takom rozsahu, že identifikácia pomocou rodinného príslušníka nie je ani spoľahlivá, ani žiaduca. Jedinci, ktorí boli mŕtvi už nejakú dobu pred objavením a tí, ktorí boli nájdení vo vode, predstavujú nepríjemný a vizuálne ťažko identifikovateľný vzhľad. Stomatologické určovanie totožnosti vždy hralo kľúčovú rolu aj v prírodných a človekom spôsobených katastrofách, najmä v hromadných stratách spojených s leteckou tragédiou. Identifikácia veľkého množstva obetí je zložitá, plná nebezpečenstva, fyzicky aj psychicky nesmierne náročná. Základom úspešnosti masovej identifikácie je pripravenosť, z toho dôvodu mnoho súdnych obvodov má vytvorený tím pre stomatologickú identifikáciu, plán pre prípad katastrofy, aj falošné katastrofické scenáre, ktoré pomáhajú špecialistom pripraviť sa na rôzne problémy. Proces identifikácie sťažujú roztrieštené telá obetí, ich pomiešanie a zhorenie, zubné záznamy z mnohých rôznych regiónov, zlé pracovné podmienky a psychologický stres. Kvôli nedostatkom komplexnej databáze odtlačkov prstov identifikácia zubov má naďalej rozhodujúcu úlohu.
Porovnávacia zubná identifikácia
Mnohí sú síce oboznámení s pojmom „forenzná stomatológia“ aj vďaka médiám, ale zložitosť samotného procesu je zriedka pochopená. Princípom porovnávacej identifikácie je skutočnosť, že posmrtné zubné zvyšky môžu byť porovnané s predsmrtnými zubnými záznamami, zahrňujúc RTG snímky a ďalšie poznámky. Logicky, jedinci, ktorí majú množstvo výplní a komplexnejšie zubné ošetrenia, sú častokrát jednoduchšie identifikovateľní ako tí, ktorí majú málo, resp. žiadne konzervačné ošetrenia. Zvyčajne, ľudské pozostatky sú nahlásené polícii, ktorá počas vyšetrovania môže požiadať o stomatologickú identifikáciu.
Forenzný stomatológ pripraví posmrtný záznam pozorným zmapovaním a písomným opisom zubných štruktúr. Ak sú predsmrtné údaje a snímky dostupné, vhodné je spraviť aj posmrtný RTG snímok rovnakého typu a uhla. Akonáhle je posmrtný záznam kompletný, vykoná sa porovnávanie pred- a posmrtných záznamov. Vyžaduje sa metodické a systematické porovnanie, kedy sa postupne skúma zub po zube s priľahlými tkanivami. Obzvlášť sú hodnotené znaky ako prítomné zuby (prerezané/neprerezané), ich typ (mliečny/zmiešaný/trvalý chrup) a pozícia, patológia a morfológia koruniek, koreňov a dreňovej dutiny, zubné výplne, periodontálne tkanivá a ďalšie anatomické štruktúry (sinus maxillaris, TMK, canalis mandibulae). Podobnosti aj nezrovnalosti by mali byť poznamenané počas porovnávacieho procesu. Vysvetliteľné nezrovnalosti sa bežne týkajú času uplynutia medzi predsmrtnými a posmrtnými záznamami (napr. extrahovaný zub, z MO výplne MOD). Ak nejaká nezrovnalosť sa nedá vysvetliť, napríklad zub na predsmrtných snímkach nie je prítomný, ale na posmrtných áno, vylučuje sa zhoda jedinca.
Je možné dosiahnuť celý rad záverov, odporúčajú sa ale len štyri:
- pozitívna identifikácia (pred-a posmrtné údaje sa zhodujú dostatočne podrobne, bez nevysvetliteľných nezrovnalostí),
- pravdepodobná identifikácia (záznamy majú zhodné vlastnosti, ale kvôli kvalite pred- alebo posmrtných údajov nie je možná pozitívna identifikácia),
- nedostatočná identifikácia (dostupné údaje sú nedostatočné pre vytvorenie základu záveru)
- vylúčenie (údaje sú jednoznačne nekonzistentné).
Posmrtný zubný profil
Ak predsmrtné údaje nie sú dostupné a ďalšie metódy identifikácie nevieme využiť, forenzný stomatológ môže pomôcť pri vymedzovaní populácie, do ktorej skupiny ľudí pravdepodobne zosnulý patrí. Posmrtné zubné profilovanie typicky poskytuje informácie o veku, rodového pozadia, pohlavia a sociálneho postavenia zosnulého, čím vlastne umožní zameranejšie a jednoduchšie pátranie po predsmrtných záznamoch. Častokrát vedia určiť zo zubov aj povolanie, diétne zvyky, zvyčajné správanie a systémové ochorenia.
Určenie pohlavia spočíva v tvare lebky a podľa vzhľadu lebky a zubov (lopatovité rezáky, hrbčeky premolárov a molárov). Zubné štruktúry sú užitočným ukazovateľom chronologického veku jedinca, treba si však uvedomiť že existujú rôzne metódy určovania a je veľmi vysoká variabilita presnosti. Známe je určovanie veku podľa vývoja tretích molárov, racemizácii kyseliny asparágovej, podľa dentínu pomocou metód SEM (rastrovacia elektronová mikroskopia) a EDX (elektronová mikroanalýza), ale aj pomocou koreňovej dĺžky v pediatrických prípadoch. Prítomnosť erózií môže svedčiť o užívaní alkoholických alebo návykových látok, poruche príjmu potravy, škvrny môžu naznačiť fajčenie, užívanie tetracyklínových liekov alebo nadmerný príjem fluóru. Nezvyčajné vzory opotrebovania môžu byť spôsobené fajkou, vlásenkami, špendlíkmi aj predchádzajúcou ortodontickou liečbou. Kvalita, množstvo, prítomnosť alebo neprítomnosť stomatologických ošetrení je častokrát ukazovateľom sociálno-ekonomického statusu alebo krajiny trvalého bydliska.
Ďalšie metódy stomatologickej identifikácie
Okrem porovnávacej identifikácie a posmrtného profilovania, v niektorých prípadoch boli použité novšie a inovatívnejšie techniky. Rôzne organizácie trvajú na tom, aby zubné protézy boli označené menom alebo unikátnym číslom pacienta, najmä u nositeľov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach a ústavoch s centrálnym sterilizačným systémom pre zubné náhrady. Označené náhrady tak môžu byť veľkou pomocou pri identifikovaní jedinca.
Nájdu sa aj prípady, kedy hlavnú rolu hrá ortodontický aparát alebo archivovaný odliatok zubov. Neoznačená náhrada sa vráti ošetrujúcemu lekárovi, ktorý náhradu vyskúša na archivovanom odliatku, ale popisuje sa aj porovnanie vykresleného rugae palatinae na odliatku so vzorom na nájdenej náhrade. Častokrát je predpokladaná totožnosť k dispozícii (napr. vodičský preukaz pri pozostatkoch), ktorá umožní lokalizáciu predsmrtných zubných záznamov, v iných prípadoch sa môžu použiť údaje z databázy nezvestných osôb.
Úloha DNA v stomatologickej identifikácii
Vďaka odolnosti zubných tkanív voči ohňu, traume, zmrzačeniu a rozkladu, zuby predstavujú vynikajúci zdroj DNA. Ak konvenčné stomatologické identifikačné procesy zlyhajú, práve tento biologický materiál ponúka potrebné riešenie pre preukázanie identity. Princípom techniky PCR (polymerázová reťazová reakcia) je, že umožňuje namnožiť určitý úsek molekuly DNA. Môžeme tak porovnať DNA získanú zo zubov neidentifikovanej osoby a známu DNA získanú z predsmtných vzoriek (kefa na vlasy, šatstvo, rodičia, súrodenci). Jadrová DNA sa nachádza v jadre každej bunky a predstavuje zdroj DNA pre väčšinu súdnych procesov. Aj keď sa tkanivá tela rozložili, štruktúry skloviny, dentínu a pulpového komplexu sa zachovajú, dokonca aj zuby so zaplnenými koreňmi ponúkajú dostatok biologického materiálu. Zisk DNA z kalcifikovaných tkanív je možné napríklad vďaka kryogénnemu mletiu. Výhodou mitochondriálnej DNA je, že sa nachádza vysoké množstvo jej kópií v každej bunke. Z toho vyplýva, že v prípadoch, kedy jadrovú DNA nemožno analyzovať (lebo je príliš degradovaná), je v dostatočnom množstve prítomná mitochondriálna DNA. Jej zvláštnosťou je tzv. materálna dedičnosť, vďaka ktorej vzorka mtDNA má rovnakú sekvenciu DNA ako majú súrodenci a všetci materskí príbuzní. Túto skutočnosť možno využiť v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne predsmrtné vzorky na porovnanie.
(1) STRØM, F. Rettsondontologi, 1058
(2) JAIN, A., R. CHOWDHARY. Palatal rugae and their role in forensic odontology
Použitý článok: https://www.nature.com/articles/4800972
