Prevalencia kandíd v prípadoch mapovitého a rozbrázdeného jazyka

Prevalencia kandíd v prípadoch mapovitého a rozbrázdeného jazyka
27. marca 2021 Marel Paľovčík

Samuel Tkáč, LF UPJŠ KE, 3. ročník

Povrch nášho jazyka môže byť individuálne tvarovaný. Jednou z najbežnejších malformácií jazyka je rozbrázdený jazyk (lingua plicata), ktorý je veľmi často sprevádzaný mapovitým typom jazyka (lingua geographica). Ich etiopatogenéza (príčina a vývoj choroby) však nie je známa. Cieľom štúdie bolo vyhodnotiť prevalenciu húb v prípade rozbrázdených a mapovitých jazykov, určiť ich druh a citlivosť na vybrané protiplesňové lieky. Štúdie sa zúčastnilo 104 pacientov s rozbrázdeným a / alebo mapovitým jazykom. Na stanovenie plesní prítomných na jazyku sa materiál izoloval sterilným tampónom a bol poslaný na mykologickú expertízu. Následne bola dokázaná citlivosť in vitro na vyhodnotené kmene. A to na nystatín a mikonazol. Mykologickým vyšetrením sme zistili výskyt plesní na jazyku u 70% pacientov. Najčastejšie zistená bola Candida albicans. V istých prípadoch sa našli iné druhy Candíd. 

Lingua geographica
V prípade mapovitého jazyka sa jedná o benígne postihnutie sliznice jazyka, radiaceho sa ku glositidám. Lézie sa môžu vyskytovať súčasne aj na bukálnych častiach sliznice alebo na mäkkom podnebí, prípadne na faryngeálnych oblúkoch. Na jazyku vidíme hladké, ostro ohraničené, červené plôšky. Môžeme ich objaviť najčastejšie na zadných 2/3 a bočných stranách jazyka. V týchto oblastiach nastáva zodieranie filiformných papíl, ktoré zväčšujú povrch jazyka a pomáhajú pri žuvaní a prehĺtaní sústa. Lézie môžu meniť svoju polohu, veľkosť a môžu aj splývať (pripomínajú mapy, z čoho vzniklo aj toto pomenovanie) v priebehu niekoľkých minút až hodín. Tvar menia kvôli striedaniu regenerácie a odierania. V určitých oblastiach sa časť jazyka zregeneruje a v ďalšej sa odrie. Preto sa zdá, že sa plochy presúvajú. Môžu sa tiež vyvyšovať nad okolie a ohraničovať belasým lemom. Výskyt v populácii je 2 – 30,5%. Toto ochorenie postihuje dvakrát viac ženy ako mužov. Vysoký výskyt je u detí mladšieho veku a postupom veku sa jeho frekvencia znižuje. Zhoršenie stavu, ktoré vyvoláva nepríjemné pocity v ústnej dutine, môže byť spôsobené stresom, fajčením, alkoholom alebo pikantným jedlom.

Lingua plicata
Benígna anomália jazyka, ktorá sa v literatúre vyskytuje pod rôznymi názvami – rozbrázdený jazyk, lingua scrotalis, lingua fissure, lingua cerebriformis. Etiopatogenéza lingua plicata ešte stále nie je jasná, avšak je tu možné percento genetickej predispozície. Zmeny sliznice jazyka nie sú prítomné hneď po narodení, ale objavujú sa skôr až v dospelosti. Anomálie viac postihujú mužov. V kombinácii s mapovitým jazykom, trpí týmto ochorením 2 – 12% populácie. Jazyk je charakteristický rozbrázdením povrchu sliznice jazyka rôzne veľkými ryhami (až do 6mm). Pri veľmi výrazných formách sa povrch prirovnáva k povrchu mozgu alebo pneumatiky. Zmeny sú značne odlišné ako v počte, orientácii, hĺbke, tak aj dĺžke rýh. Ryhy môžu byť pozdĺžne, priečne, vyskytujúce sa na okrajoch sliznice jazyka, nepravidelné viacpočetne sa vyskytujúce ryhy alebo centrálne sa vyskytujúca hlavná ryha, ktorá patrí medzi základné kritérium pri delení typov rozbrázdeného jazyka. Vyskytuje sa u zdravých jedincov, ale býva spájaná napríklad s mapovitým jazykom, psoriázou, hypovitaminózou, Melkersson-Rosenthalovým syndrómom, Sjögrenovým syndrómom alebo Downovým syndrómom. Len niektorí pacienti sa sťažujú na pálenie jazyka, orálny diskomfort a zápach z úst. Pacienti občas uvádzajú zvýšenú citlivosť dokonca až bolestivosť pri vykonávaní ústnej hygieny alebo pri jedle. V dôsledku nahromadenia nečistôt do rýh a prasklín môže dôjsť k zápalu alebo infekcii. Pokiaľ nie je preukázaná spojitosť s vyššie uvedenými chorobami /syndrómami nie je nutná liečba. Dôležité je udržiavať zodpovedajúcu hygienu, ktorú možno zvýšiť používaním škrabky na jazyk. Dobré sa je vyhnúť tabakovým výrobkom, ostrým, koreneným a kyslým pokrmom.

Metódy požité pri zisťovaní prevalencie kandíd
Na určenie rodov a druhov húb prítomných na jazyku sa materiál odobral pomocou sterilných tyčiniek na mykologické vyšetrenie. Materiál bol inkubovaný pri teplote 37 ° C počas 24 hodín na Sabouraudovom médiu a kultúra sa nechala dozrieť pri laboratórnej teplote ďalších 48 hodín. Preparáty boli potom zmiešané s 0,9% NaCI roztokom a mikroskopované (100 ×, 400 × alebo 800 × zväčšenie). Ak následne boli detegované rozličné druhy húb, tak bola kultúra umiestnená späť na Sabouraudov agar. Neskôr sa uskutočnila kontrola rovnakým spôsobom po 5–10 dňoch. Na určenie druhov húb boli využité morfologické a biochemické metódy. Pričom sa zameriavalo na makroskopické vlastnosti kolónií (farba, tvar, lesk, hrany, povrch, vzťah k povrchu agaru, zmeny farby), ako aj na mikroskopické aspekty mikrokultúr. Na základe týchto charakteristík sa oddelili kmene tvoriace chlpaté kolónie od tých, ktoré tvorili hladké kolónie a boli rozdelené medzi Aspergillaceae alebo Cryptococcaceae. Kmene sa potom klasifikovali na konkrétne druhy a rody pomocou numerickej identifikácie (Analytical Profile Index, bioMérieux, Lyon, 1990).

Výsledky
Zo 104 pacientov s léziami na jazyku bolo 45 (43%) diagnostikovaných s rozbrázdeným jazykom, 28 (27%) s mapovitým jazykom a 31 (30%) s oboma ochoreniami. Frekvencia oboch ochorení bola viac pozorovaná u žien. Všeobecne sa pacienti sťažovali len zriedka na idiopatickú bolesť a pálenie jazyka spojenú s potravinami. Takmer 40% skúmaných osôb neuviedlo žiadne problémy spojené s jazykom. Zistilo sa, že vo väčšine prípadov bola sliznica jazyka ružová, mokrá a hladká. Mykologická expertíza odhalila prítomnosť plesní na jazyku u 73 (70%) pacientov.
Najčastejšie detegovanou hubou bola Candida albicans, zistená v 48 (66%) prípadoch, zatiaľ čo Candida tropicalis bola zistená u 11 (15%) pacientov. V jednotlivých prípadoch, boli zastúpené aj iné druhy Candíd, ako napr. C. glabrata, C. kefyr, C. guillermondii. V troch prípadoch boli zistené huby rodu Saccharomyces – S. cerevisiae. Analýza hlásených príznakov na základe prítomnosti alebo neprítomnosti húb na jazyku odhalila, že idiopatická bolesť a pálenie bolo výrazne častejšie hlásené pacientmi s plesňami jazyka. U pacientov, ktorí si jazyk čistili, často prítomné huby chýbali. Kmene vykazovali väčšiu citlivosť na nystatín ako na mikonazol. Citlivosť pre oba lieky bola u všetkých kmeňov S. cerevisiae, C. guillermondii, C. kefyr a C. glabrata. Viac ako 90% kmeňov C. albicans a C. tropicalis boli citlivé na nystatín a niečo málo cez 50% aj na mikonazol.

Záver
Kmene preukázali väčšiu citlivosť na nystatín ako na mikonazol. Prevalencia húb je najväčšia u pacientov s mapovitým jazykom, najmä u tých, ktorí si povrch svojho jazyka nečistia.

Zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24881280
2. http://www.annals-parasitology.eu/go.live.php/download_default/D575/prevalence-of-fungi-in-cases-of-geographi cal-and-fissured-tongue.html

 

X