Digitálna zrdkadlovka – jej zloženie a použitie v praxi zubného lekára

Digitálna zrdkadlovka – jej zloženie a použitie v praxi zubného lekára
7. apríla 2019 Marel Paľovčík

Vladimír Fiamčík, 6.ročník, LF UPJŠ Košice

 

Fotografická dokumentácia zhotovená digitálnym zrkadlovým fotoaparátom (DSLR – digital single lens reflex) sa stále viac začína uplatňovať v praxi bežného zubného lekára. Táto dokumentačná metóda postupne prechádza do všetkých odborov zubného lekárstva. Čitateľom preto predkladám základné princípy fotografovania pomocou DSLR. Sheridan vo svojej publikácií Clinical Photography in Dentistry tvrdí, že fotografie zhotovené pomocou DSLR sú stále považované za najkvalitnejšie a ponúkajú najvyšší štandard pre dokumentačné účely, aj napriek tomu, že v dnešnej dobe máme aj mnohé lacnejšie možnosti zhotovovania fotografií.

Doktorka Timková z oddelenia parodontológie ako výhodu uvádza, že fotografie zhotovené pri zubnom vyšetrení,  na ktorých sú zachytené pery, ústne sliznice, jazyk a zuby, pomôžu zubnému lekárovi spozorovať aj zmeny celkových ochorení, ktoré sa prejavujú v regióne úst.

Dentálna fotografia patrí do oblasti detailnej fotografie alebo makrofotografie. Základným pilierom pre zhotovenie fotografií je oboznámiť sa so zložením a vlastnosťami jednotlivých častí fotoaparátu, objasniť ich funkcie a pochopiť ich dôležitosť v rámci zubnej fotografie. Najväčšia výhoda použitia DSLR je možnosť použitia manuálnych nastavení, uvádza Loiacono

Zloženie fotoaparátov

Všetky fotoaparáty majú spoločných aspoň 5 základných komponentov:

  1. senzor
  2. clonu
  3. uzávierku
  4. systém šošoviek (objektív)
  5. hľadáčik.

Medzi základné súčasti patrí aj hermeticky uzavreté puzdro nazývané telo.

Senzor a ISO

Senzor je zariadenie, ktoré zaznamenáva svetlo zo scény v konkrétnom okamihu. Snímač môže byť analógový, teda v podobe filmu, alebo digitálny. Jednou z výhod digitálnej technológie je okamžitá vizualizácia obrazu.

Hlavným rozdielom medzi senzorom v mobilných telefónoch, kompaktných a DSLR fotoaparátoch s rovnakými megapixelmi (neurčujú kvalitu digitálneho obrazu, ale jeho veľkosť) sú všeobecné rozmery senzora a jednotlivých prvkov citlivých na svetlo. Menšie prvky citlivé na svetlo vyžadujú väčšie zosilnenie elektrického signálu (ISO) a to vedie k vzniku nežiaducich vizuálnych efektov nazývaných elektronický šum. Ak sa zvýši citlivosť dvakrát, k rovnakej expozícii nám bude stačiť polovica svetla. Aby sme získali najkvalitnejšiu fotografiu, ISO citlivosť sa odporúča nastaviť na hodnotu ISO 100.

Hľadáčik

Hľadáčik umožňuje fotografovi zostaviť a zarovnať obrázok v ráme. Digitálne zrkadlovky sú vybavené špeciálnym zrkadlom, vďaka ktorému v hľadáčiku vidíme obraz, ktorý závisí od skutočného svetla prechádzajúceho cez objektív. V analógových fotoaparátoch nevidíme obraz, ktorý skutočne bude zhotovený. Nazývame to chyba paralaxy.

Objektív

V DSLR sa používajú zameniteľné objektívy. Voľbou pre dentálnu fotografiu je makro objektív. V súčasnosti sú na trhu makro objektívy s ohniskovou vzdialenosťou 50-200 mm. Makro objektívy majú extrémne malú hĺbku ostrosti, preto tieto objektívy ponúkajú nezvyčajne vysoké clonové čísla v snahe ju zvýšiť.

Problém s normálnym alebo širokouhlým objektívom spočíva v tom, že čím bližšie sa objektív dostane k objektu, tým väčšie perspektívne skreslenie sa vytvorí napriek správnemu zaostreniu.

Pre zubnú fotografiu je ideálny makro objektív s rozmermi 90 až 105 mm. To umožní dosiahnuť požadovaný rozsah reprodukčných pomerov a pohodlnú pracovnú vzdialenosť od ústnej dutiny. Tento objektív sa dá použiť aj na fotografovanie portrétov na výšku bez skreslenia a zmeny perspektívy, ku ktorému môže dôjsť pri menšej ohniskovej vzdialenosti.

Uzávierka

            Uzávierka je zariadenie na krytie senzora. Je zabudovaná v tele fotoaparátu pred senzorom. Čas expozície (rýchlosť uzávierky) je doba, počas ktorej zostáva uzávierka otvorená, senzor zostáva vystavený svetlu, ktoré prichádza z objektívu. Čím je čas expozície dlhší, tým viac svetla zasiahne senzor. Môže sa pohybovať od niekoľkých sekúnd po stotiny alebo tisíciny sekundy. Expozičný čas by sa mal synchronizovať s bleskom. K tomu dôjde automaticky. V opačnom prípade je vhodné nastavenie 1/125 s. Ak bude čas expozície príliš dlhý, dôjde k rozmazaniu fotografie pohybom fotoaparátu alebo samotného pacienta.

 

Expozícia

Expozícia je množstvo svetla, ktoré sa použije na vytvorenie fotografie. Je dôležité uvedomiť si, že rôzne kombinácie rýchlosti uzávierky, otvorenia clony a ISO poskytujú rovnaké množstvo svetla. Nazývame to zákon reciprocity.

Clona a hĺbka ostrosti

Clona je kruhový otvor, ktorým môžeme regulovať množstvo svetla, ktoré prechádza na senzor. Z pragmatického hľadiska by bolo najjednoduchšie nechať clonu plne otvorenú, aby na senzor prešlo čím viac svetla za časovú jednotku. Avšak najdôležitejšia vlastnosť clony je, že ovplyvňuje hĺbku ostrosti.

Zníženie clonového čísla (otvorenie clony) znižuje hĺbku ostrosti, zatiaľ čo zvýšenie clonového čísla (zavretie clony) hĺbku ostrosti zvyšuje. Rovina zaostrenia je  určená bodom, do ktorého je zaostrený objektív. Hĺbka ostrosti určuje, koľko štruktúr pred a za rovinou zaostrenia bude ešte ostrá.

Makro objektívy majú v ponuke vysoké clonové čísla napríklad f/32, uvádza Ahmad pre British Dental Journal. Práve toto nastavenie by sme mali použiť pre dentálnu fotografiu.

Obr. 1 Dostatočná hĺbka ostrosti, zaostrenie na očný zub, clona f/22 (autor)

Obr. 2 Nedostatočná hĺbka ostrosti, zaostrenie na distálny úsek zuboradia, clona f/2,8 (autor)

Obr. 3 Nedostatočná hĺbka ostrosti, zaostrenie na bočný rezák, clona f/2,8 (autor)

Blesk

Aby sme na fotografii mali dostatočné množstvo svetla, je potrebné použiť blesk. Pre makro fotografiu je nevyhnutné použiť špeciálne makro blesky. Existujú 2 typy: postranné a kruhové. Tie zabezpečia dostatočné osvetlenie pracovného poľa. Pri správnom nastavení fotoaparát sám vypočíta potrebné množstvo svetla pre správnu expozíciu.

Obr. 4 Fotoaparát Canon s postranným bleskom (Ravell, 2013)

 

Príslušenstvo

            Okrem samotného fotoaparátu je potrebné použiť aj také príslušenstvo, ktoré nám pomôže sprístupniť tie štruktúry v ústnej dutine, ktoré by sme bez nich nedokázali odfotografovať.

Obr. 5 Príslušenstvo pre dentálnu fotografiu (autor)

 

Retraktory

Retraktory nám umožnia dostatočné roztiahnutie pier, aby sme získali prístup k jednotlivým štruktúram, ktoré sú často kryté perami alebo jazykom. Zároveň dosiahneme dostatočné osvetlenie úsnej dutiny. Najčastejšie sú vyrábané z plastu alebo kovu.

Obr. 6 Retraktor (Loiacono, 2012)

Dentálne zrkadlá

Zrkadlá nám umožňujú zhotovovať fotografie nepriamym pohľadom. Ak sú správne umiestnené, dokážu nám zmierniť problém hĺbky ostrosti.

Obr. 7 Správne umiestnené zrkadlo, hĺbka ostrosti je symetrická (Loiacono, 2012)

Obr. 8 Správne umiestnené zrkadlo (Loiacono, 2012)

Obr. 9 Sada dentálnych zrkadiel (Sheridan, 2017)

Kontrastor

Kontrastor sa používa najčastejšie pri fotografovaní predných zubov. Čierne pozadie sa odporúča zvlášť ak chceme zachytiť detail translucentných častí zubov.

Obr. 10 Fotografia s použitím kontrastoru (autor)

 

Viac článkov na issuu.com/ssszl

 

1.PIHAN R, 2012. Mistrovství práce s DSLR. 2012 Praha: IDIF. 288 s. ISBN 9788090539501

2.LOIACONO P, PASCOLETTI L. 2012. Photography in dentistry: the theory and technique of modern documentation. Milan: Quintessenza Edizioni, 2012. ISBN 8874921691.

3.SHERIDAN P. Clinical Photography in Dentistry: A New Perspective. Hanover park: Quintessence Publishing, 2017, 222, ISBN: 0867157224

4.AHMAD I. 2009. Digital dental photography. Part 6: Camera settings. in British Dental Journal 2009, Vol. 207:63-67

5.VYAS M. 2008. Clinical photography in dentistry. New Dehli: Jaypee Brothers Medical Publishers. 2008. 98 s. ISBN: 9788184484274

X