Romana Klavcová, 4.ročník LF UPJŠ
Ergonómia v zubnom lekárstve sa zaoberá zlepšením bezpečnosti a efektivity práce zubných lekárov a minimalizáciou možných porúch pohybového aparátu, ktoré môžu vznikať v dôsledku opakovaného a nevhodného držania tela pri práci. Cieľom ergonómie v zubnom lekárstve je minimalizovať riziko vzniku bolestí a porúch pohybového aparátu a zlepšiť tak celkové pracovné podmienky.
Práca zubného lekára je fyzicky náročná a často si vyžaduje dlhé sedenie. Zubní lekári sú tak automaticky vo vyššom riziku vzniku porúch pohybového aparátu súvisiacich s prácou.
Muskuloskeletálne poruchy (MSD – musculoskeletal disorders) sú podľa WHO definované ako poruchy svalov, šliach, periférnych nervov alebo cievneho systému, ktoré nie sú priamo výsledkom akútneho alebo náhleho zranenia. MSD sa najčastejšie prejavujú bolesťou a dysfunkciou v oblasti krku, chrbta a rúk, čo výrazne ovplyvňuje efektivitu práce.
Keďže pracovné návyky sa nadobúdajú už v skorých začiatkoch štúdia zubného lekárstva, je nevyhnutné, aby si študenti osvojovali správnu ergonómiu už v predklinike. Množstvo štúdií udáva, že študentmi zubného lekárstva hlásia MSD v miere ekvivalentnej ako u profesionálov, čo naznačuje, že MSD sa vyvíjajú ešte pred začiatkom kariéry.
Našťastie na školách rastie povedomie v oblasti ergonómie, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v práci zubného odborníka. Existuje však len málo správ o používaní zväčšenia (ako sú napr. lupy) študentmi zubného lekárstva počas štúdia. Preto je cieľom súčasných štúdií posúdiť ergonómiu študentov zubného lekárstva v rôznych klinických podmienkach a ich koreláciu s potenciálnymi MSD.
Štúdia
Štúdia bola vykonaná na 3 zubných fakultách v Saudskej Arábii. Kritéria pre zaradenie študentov do štúdie boli: 1) byť v prvom predklinickom ročníku minimálne 6 mesiacov; 2) byť pravák; 3) mať priemernú dennú úroveň aktivity podľa úsudku študentov a 4) ochota zúčastniť sa štúdie. Naopak kritéria, ktoré vylúčili študentov z účasti boli: 1) ak predtým trpel akoukoľvek bolesťou muskuloskeletálneho aparátu pred začiatkom štúdia; 2) v anamnéze prítomné zranenia alebo postihnutia v oblasti hlavy, krku alebo trupu; 3) nosenie dioptrických okuliarov; 4) mať predchádzajúce skúsenosti s používaním zväčšovacích lúp; a 5) intenzívne cvičenie.
Po jasnom vysvetlení návrhu štúdie a požadovaných úloh bolo vybraných 90 študentov, ktorí spĺňali vyššie uvedené kritéria. Študenti boli následne požiadaní, aby vykonali 2 výplňové procedúry v simulovaných ústach fantóma. Výplne boli zhotovované na palatinálnych plôškach frontálnych zubov v čeľusti, kde je vyžadované nepriame videnie a na okluzálnych plôškach zubov v ľavom dolnom kvadrante sánky, kde sa vyžaduje priame videnie. Tieto postupy sa uskutočnili raz s použitím zväčšovacích lúp a raz bez nich. Študenti si svoje úlohy mali možnosť najskôr precvičiť, čo im poskytlo dostatok času na úpravu polohy a pohodlia. Súčasťou štúdie bolo aj vyplnenie dotazníka, ktorý pozostával z 8 uzavretých otázok a jeho cieľom bolo zistiť akékoľvek potenciálne MSD vo forme symptómov, ktoré mohli začať po začatí štúdia zubného lekárstva.
Poloha študenta pri práci bola hodnotená prostredníctvom DEA (Department Ergonomic Assessment – voľne preložené ako Oddelenie hodnotiace ergonómiu ). Dvaja vyškolení zamestnanci pozorovali každého študenta 60 sekúnd z rôznych uhlov. Podľa škály DEA bolo hodnotených 7 častí tela alebo ergonomických kategórií – flexia krku, rozsah ohniskovej vzdialenosti, flexia trupu na stranu, flexia trupu dozadu, rotácia trupu, abdukcia paže a abdukcia ramena. Pomocou vizuálneho sprievodcu im bolo pridelené skóre. Skóre DEA-0 sa považuje za ergonomicky neutrálne, kým DEA-1 alebo vyššie predstavuje hodnotu mimo neutrálnej zóny a považuje sa za rizikový faktor pre vznik MSD. Pre každého zúčastneného študenta bol vypočítaný súčet pre všetky hodnotené časti tela, aby sa získalo celkové skóre DEA. Vyššie celkové skóre DEA znamenalo, že viac častí tela bolo mimo neutrálnej zóny a považovalo sa za odraz horšieho držania tela.
Obrázok 1 Vizuálny sprievodca DEA
Výsledky
Z 90 študentov, ktorí súhlasili s účasťou, nakoniec dokončilo hodnotenie ergonómie a prieskum MSD 86 (40 žien a 36 mužov). Čo sa zistilo?
- Použitie zväčšovacích lúp výrazne zlepšilo držanie tela študenta, bez ohľadu na pohlavie. Držanie tela študenta sa taktiež zlepšilo v obidvoch prípadoch – pri práci v čeľusti aj v sánke. Analýza skóre DEA taktiež odhalila, že skóre pre jednotlivé časti tela bolo výrazne nižšie, keď študenti pracovali s lupami. Ohnutie krku s použitím zväčšenia malo najvyššie priemerné skóre DEA, zatiaľ čo abdukcia ramena bez použitia zväčšenia mali najnižšie skóre.
Obrázok 2 Skóre DEA rôznych častí tela s použitím zväčšenia a bez neho
- Významný rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný iba vtedy, keď študenti pracovali bez zväčšenia a to pri práci v dolnom ľavom kvadrante sánky. Študentky vykazovali výrazne vyššie skóre DEA ako študenti.
- Pokiaľ ide o polohu pri ošetrovaní v ľavom dolnom kvadrante sánky s priamym videním, veľmi významný rozdiel medzi celkovým skóre DEA bol zaznamenaný u oboch pohlaví a to pri práci so zväčšením aj bez neho. Pri tejto polohe bolo skóre DEA významne vyššie.
- Analýza dotazníka týkajúceho sa bolesti odhalila, že 89,1% študentiek a 65% študentov uviedlo, že trpeli bolesťou muskuloskeletálneho aparátu po začatí predklinického tréningu. Hlásená bolesť pozitívne korelovala so zlým držaním tela.
Záver
Táto štúdia podporuje rastúci počet dôkazov, že MSD by sa mohli rozvíjať u študentov zubného lekárstva ešte predtým, ako začnú svoju profesionálnu kariéru. Správna ergonómia je pre študentov zubného lekárstva kľúčová pre prevenciu porúch pohybového aparátu a podporu dlhodobého fyzického zdravia. Odporúčania, ktoré vyplývajú z tejto štúdie sú, aby sa zvýšila pozornosť vyučujúcich pri hodnotení a náprave deštruktívnych posturálnych návykov študentov a podporilo sa používanie zväčšenia už počas štúdia, ktoré preukázateľne zlepšuje polohu tela pri práci.
Zdroje
