
Andrej Bublák, 6.ročník JLF UK
Ústna dutina (DÚ) je rovnako ako ostatné telesné dutiny komunikujúce s vonkajším prostredím, pokrytá mukóznou membránou, čo je termín opisujúci slizničné povrchy pokryté mucínom – výstelky telesných dutín, vystavená faktorom enviromentu (Kumar, 2019, s. 191). Orálna sliznica štruktúrou podlieha funkciám reflektujúcim z prevažnej miery evolučné zmeny, ktorým organizmus a samotná ústna dutina podliehali počas procesu vývoja človeka. Zmenami štruktúry sa však orálna sliznica dynamicky prispôsobuje aj funkciám, ktorých zmeny nastali počas samotného života organizmu vplyvom rôznych patofyziologických mechanizmov. Zmenou štruktúry reaguje orálna sliznica aj na ochorenie, ako je orálny lichen planus.
Orálny lichen planus (OLP) je definovaný ako chronické autoimunitné ochorenie postihujúce kožu a sliznice. Toto zápalové ochorenie je sprostredkované T- lymfocytmi prestupujúcimi lamina propria mucosae – namierenými proti antigénom epitelových buniek, čo sa histologicky prejaví pásovitým infiltrátom cytotoxických T-lymfocytov a makrofágov pod bazálnou membránou.
Metaanalýza dostupnej literatúry hodnotiacej prevalenciu OLP odhaduje zastúpenie OLP v populácii na 1,01%.
Čo sa týka veku nástupu príznakov ochorenia, autori určujú štvrtú dekádu ako vek, v ktorom sa signifikantne zvyšuje riziko výskytu OLP a to až 3,43-násobne oproti pacientom mladším ako 40 rokov. Signifikantne sa riziko zvyšuje aj po prekonaní 50 rokov – pacienti starší ako 50 rokov majú 2,20-násobne vyššiu šancu na rozvoj OLP. Predchádzajúce výroky poukazujú na to, že po dosiahnutí veku 40 rokov prevalencia OLP rastie nielen signifikantne, ale aj progresívne.
Čo sa týka distribúcie naprieč pohlaviami, metaanalýza nepotvrdila vyšší výskyt OLP u žien, ako je často uvádzané v literatúre. Rovnako nebola potvrdená signifikantne zvýšená prevalencia u fajčiarov, avšak diagnostika OLP u fajčiarov môže byť náročnejšia pre zvýšený výskyt fajčiarskej keratózy v DÚ.
Etiológia OLP ani antigény buniek, proti ktorým je imunitný systém namierený, nie sú doposiaľ presne známe, avšak v etiológii sa predpokladá súhra viacerých genetických a environmentálnych faktorov, nakoľko je OLP asociovaný s niektorými HLA typmi ako aj faktormi environmentu ako sú rôzne ochorenia, vakcinácia, farmakologická liečba, ale aj psychologický stres či rôzne materiály.
Mechanizmus vzniku OLP nie je doposiaľ dostatočne preskúmaný. Napriek tomu existujú hypotézy možných antigén-špecifických a nešpecifických mechanizmov, ktoré sa ho pokúšajú vysvetliť.
Antigén-špecifické mechanizmy zahŕňajú antigén-prezentáciu bazálnymi keratinocytmi a cytotoxický účinok CD8+ T-lymfocytov, pretože sú keratinocyty imunitným systémom rozpoznané ako nie telu vlastné respektíve alterované vzhľadom na ich pôvodnú štruktúru.
Medzi nešpecifické mechanizmy patrí degranulácia mastocytov a aktivácia matrix metaloproteináz (MMPs) v léziách OLP. Kombinácia týchto mechanizmov spôsobuje subepitelilálnu infiltráciu T-lymfocytov, disrupciu BM a intraepiteliálnu migráciu T-lymfocytov v kombinácii s degeneráciou a apoptózou keratinocytov počas tohto ochorenia.
Kým u väčšiny pacientov dôjde k spontánnej remisii ochorenia behom jedného roka, menej často má OLP aj nepriaznivú prognózu ústiacu do extrémne bolestivých erózií a ulcerácií invalidizujúcich pacienta dysfágiou a významnou stratou hmotnosti.
Symptómy OLP, či už ide o estetické alebo až život ohrozujúce, je nutné poznať aj kvôli popísanému riziku malígnej transformácie.
Pacienti s erozívnou formou OLP uvádzajú pálenie, kovovú pachuť, dráždenie a krvácanie pri orálnej hygiene. Postihnutá môže byť sliznica celej ústnej dutiny. Postih gingívy, ktorý predstavuje až 40% léziami postihnutých lokalít môže predstavovať deskvamatívnu gingivitídu s erytémom a edémom voľnej aj pripojenej gingívy a to predovšetkým na vestibulárnej strane. Po aplikácii tlaku na postihnutú gingívu dochádza k epiteliálnej deskvamácii a formácii hemoragických vezikúl praskajúcich do bolestivých ulcerácií. Pacienti tak popisujú chronický diskomfort ovplyvňujúci základné funkcie ústnej dutiny akými sú reč či príjem tekutín a potravy. Práve tento chronický pocit nepohodlia môže u pacienta vyvolávať pocity strachu z malígneho alebo infekčného ochorenia.
Diagnostika OLP je často založená na charakteristickom klinickom obraze a symetrickom bilaterálnom výskyte lézií. Klinické zhodnotenie orálnych lézií je založené na šiestich klinických formách popísaných Andreasonom: retikulárna, papulárna, plakovitá, atrofická, erozívna a bulózna. Slizničné lézie majú obvykle symetrickú bilaterálnu distribúciu v DÚ a to najmä na sliznici líc, jazyka a menej na sliznici pier a na gingíve, kde sa atrofické a erozívne formy môžu manifestovať ako deskvamatívna gingivitída (Boorghani et al., 2010, s. 3-4). Avšak v prípadoch, kedy niektoré zriedkavejšie formy OLP zdieľajú podobný klinický obraz s dyspláziami alebo inými kožno-slizničnými bulóznymi ochoreniami, je nutné vykonať, pre správne určenie diagnózy, biopsiu a následnú histopatologickú analýzu.
Kauzálna liečba OLP je pre doposiaľ neúplne objasnenú etiológiu tohto ochorenia v literatúre nepopísaná, a preto sa jeho priebeh a teda aj imunitná odpoveď jedinca najčastejšie moduluje symptomaticky topickou alebo systémovou kortikosteroidnou liečbou.
Pochopenie problematiky slizničných ochorení dutiny ústnej ako aj samotnej charakteristiky, metabolizmu a funkcie orálnej mukózy je pre prácu zubného lekára nevyhnutné a keďže je OLP jedno z najčastejších slizničných ochorení vôbec, zubný lekár sa stretáva s postihnutými pacientmi prakticky na dennej báze.
Zdroje
- Chiang, C-P. et al. (2018). Oral lichen planus ‒ Differential diagnoses, serum autoantibodies, hematinic deficiencies, and management. Journal of the Formosan Medical Association (2018). S1. https://doi.org/10.1016/j.jfma.2018.01.021
- Alajbeg, I.; Challacombe, S. J.; Holmstrup, P.; Jontell, M. (2021). Red and White Lesions of the Oral Mucosa. Burket´s Oral Medicine, Thirteenth Edition, S106–S113.
- Prabhu, S. R. Non-infective Inflammatory Disorders of Oral Mucosa. (2022). Handbook of Oral Pathology and Oral Medicine. First Edition, S265–S289.
- Mendiratta, V.; Sanke, S. Lichen Planus. (2020). Harper’s Textbook of Pediatric Dermatology. Fourth Edition. S390–S400.
- Cleach, L. L.; Chosidow, O.; Cribier B.; Lichen Planus. (2020). Evidence-based Dermatology. Second Edition. S189–S196.
- Alrashdan, M. S.; Cirillo, N.; McCullough, M. Oral lichen planus: a literature review and update. (2016). Archives of Dermatological Research (2016) 308: S539–S545. doi: 10.1007/s00403-016-1667-2.
- ALRASHDAN, Mohammad S., Nicola CIRILLO a Michael MCCULLOUGH. Oral lichen planus: a literature review and update. Archives of Dermatological Research [online]. 2016, 308(8), 539-551 [cit. 2023-07-11]. ISSN 0340-3696. Dostupné z: doi:10.1007/s00403-016-1667-2
- Hamour, A. F.; Klieb, H.; Eskander, A. Oral lichen planus. (2020). Canadian Medical Association Journal, 2020 August 4;192:E892. doi: 10.1503/cmaj.200309
- Mateeva, V.; Vassileva, S. Lichen Planus and Lichenoid Disorders. (2019). Advances in Integrative Dermatology. First Edition. S163–S177.
- Ali, S.; Farooq, I.; Mohammed F. Oral Mucosa. (2021). An Illustrated Guide to Oral Histology. First Edition. S135–S137.
- GONZÁLEZ-MOLES, M. Á. et al. 2021. Worldwide prevalence of oral lichen planus: A systematic review and meta‐analysis, Oral diseases. 27(4), Chichester: John Wiley & Sons Ltd. Dostupné na: https://doi.org/10.1111/odi.13323