Súvisí parodontitída s hypertenziou?

Súvisí parodontitída s hypertenziou?
9. decembra 2022 Marel Paľovčík

Mária Arendáčová, LF UPJŠ KE, 5. ročník

Zápal je jednou z hlavných príčin hypertenzie (zvýšeného krvného tlaku). Parodontitída je chronické zápalové ochorenie, ktoré by mohlo byť mechanizmom pre prohypertenznú imunitnú aktiváciu, ale dôkazov o kauzálnom vzťahu u ľudí je málo. Naším cieľom bolo preskúmať povahu súvislosti medzi parodontitídou a hypertenziou.


Hypertenzia je často sa vyskytujúce chronické ochorenie, ktoré postihuje 1,4 miliardy ľudí na celom svete a spôsobuje 10,4 milióna úmrtí ročne. Napriek dostupnosti viacerých antihypertenzív sa u 71 % pacientov nepodarí dosiahnuť krvný tlak (TK) pod 130/80 mmHg. Hoci to môžeme čiastočne vysvetliť nedostatočným dodržiavaním liečby. 

Experimentálne a klinické pozorovania naznačujú významnú úlohu zápalu pri vzniku hypertenzie. Pri hypertenzii sa preukázala najmä aktivácia imunitných buniek. Hypertenzia sa častejšie vyskytuje u pacientov s poruchami imunitného systému, ako je psoriáza, reumatoidná artritída alebo systémový lupus erythematosus. Chronické zápalové poruchy by teda mohli poskytovať substrát pre prohypertenzný zápal.

Parodontitída predstavuje šieste najčastejšie ochorenie na svete s prevalenciou 20-50 %. Je spojená s kardiovaskulárnym zápalom a endotelovou dysfunkciou. Preto by mohla parodontitída významne prispieť ku globálnej záťaži s hypertenziou. Pozorovania naznačujú, že stredne ťažká a ťažká parodontitída je spojená so zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku hypertenzie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné skúmať, či parodontitída môže spôsobiť hypertenziu. Naša skupina nedávno preukázala, že imunitná aktivácia vyvolaná kľúčovým parodontálnym patogénom (Porphyromonas gingivalis) podporuje rozvoj hypertenzie u myší. Malé intervenčné štúdie dospeli k záveru, že intenzívna parodontálna terapia môže viesť k zníženiu tlaku, hoci chýbajú dostatočne podložené dôkazy v dobre definovaných skupinách hypertonikov. Preto sme sa zamerali na skúmanie povahy súvislosti medzi parodontitídou a hypertenziou pomocou dvoch experimentálnych prístupov:

  1. analýza Mendelovej randomizácie (MR) 
  2. vykonanie randomizovanej intervenčnej štúdie o účinkoch liečby parodontitídy na tlak.

Mendelovská randomizácia

Bola uskutočnená dvojvýberová mendelovská randomizačná analýza, ktorá je jednou z metód, ktoré možno použiť na testovanie vzťahu medzi rizikovými faktormi a rôznymi fenotypmi vrátane výsledkov ochorení. Analýza bola vykonaná u 750 000 účastníkov s použitím jednonukleotidových polymorfizmov (SNP) v štyroch lokusoch spojených s parodontitídou, aby sme zistili ich vplyv na odhad krvného tlaku (TK). Tým sa preukázal významný vzťah medzi SNP súvisiacimi s parodontitídou a fenotypmi krvného tlaku.  

Randomizované klinické skúšanie

Potom sa vykonala randomizovaná intervenčná štúdia o účinkoch liečby parodontitídy na tlak. Štúdia sa vykonala s cieľom posúdiť účinok nechirurgickej intenzívnej parodontologickej liečby, ktorá pozostávala z jedného sedenia, ktoré zahŕňalo odstraňovanie supragingiválneho a subgingiválneho zubného kameňa z celej ústnej dutiny v lokálnej anestézii s lokálnou aplikáciou 0,2% chlórhexidínového gélu. Tento postup sa porovnával s konvenčnou starostlivosťou, kedy sa vykonal supragingiválny skaling s 2-mesačným sledovaním.

Do tejto štúdie boli zaradení pacienti, u ktorých bola v minulosti diagnostikovaná hypertenzia (v čase návštevy mali tlak > 140/90 mmHg) a taktiež mali aj stredne ťažkú až ťažkú parodontitídu.  

Už po 2 mesiacoch intenzívna parodontologická liečba zlepšila stav parodontu v porovnaní s kontrolnou parodontálnou liečbou. To bolo sprevádzané výrazným znížením priemerného systolického tlaku pri intenzívnej parodontálnej liečbe. Zníženie systolického tlaku korelovalo so zlepšením stavu parodontu. Intenzívna parodontálna liečba zlepšila aj diastolický tlak a endotelovú funkciu, kedy sa na meranie endotelovo-nezávislej vazodilatácie použila dilatácia sprostredkovaná nitroglycerínom. Významné zníženie systolického, diastolického tlaku sa pozorovalo počas dňa (aktivita) aj počas noci. Tieto kardiovaskulárne zmeny boli sprevádzané aj znížením cirkulujúcich cytokínov v plazme, konkrétne IFN-γ a IL-6, ako aj aktivovaných (CD38+) a imunosenescenčných (CD8+T) buniek, ktoré sa predtým podieľali na hypertenzii. 

Zatiaľ sa nepozoroval žiadny rozdiel v závislosti od pohlavia, počiatočného stavu parodontu alebo počtu antihypertenzných liekov, ale významný účinok bol zrejmý v prípade veku a hraničný účinok v prípade indexu telesnej hmotnosti, čo naznačuje, že parodontitída môže mať silnejší vzťah k hypertenzii u mladších jedincov.

V tejto štúdii uvádzame dôkazy o príčinnej súvislosti medzi parodontitídou a hypertenziou pomocou dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich a nezávislých výskumných metód. Najskôr prístup dvoch vzoriek MR s použitím veľkej vzorky populácie (750 000 účastníkov) a nepalindromickej analýzy spájajúcej lokusy, ktoré boli predtým spojené s parodontitídou a hypertenziou. V štúdiách sú k dispozícii informácie o kardiovaskulárnych výsledkoch. Je to dôležité, pretože súvislosť medzi parodontitídou a rizikom kardiovaskulárnych ochorení zostáva témou mimoriadneho záujmu. 

V tejto štúdii sme pozorovali aj zlepšenie endotelovej funkcie po parodontálnej terapii. Keďže endotelová funkcia je jedným z kľúčových mechanizmov cievneho rizika pri hypertenzii, naše pozorovania, ktoré ju spájajú s parodontálnym zápalom, sú mimoriadne dôležité. Parodontitída je spojená so systémovým zápalom, o ktorom svedčia vysoké hladiny C-reaktívneho proteínu/vysoké hladiny asymetrického dimetylarginínu, ako aj cirkulujúce cytokíny a adipokíny. Zníženie cirkulujúcich aktivovaných a dysregulovaných CD8 buniek imunosenzitívneho fenotypu pozorované v tejto štúdii je zaujímavé, keďže pacienti s hypertenziou vykazujú zvýšenú prítomnosť imunosenzitívnych, prozápalových, cytotoxických CD8+ T buniek charakterizovaných prítomnosťou CD57+ a absenciou CD28. Je zaujímavé, že tieto bunky sú dôležitým zdrojom TNF-α a IFN-γ a bolo preukázané, že infiltrujú obličky a cievy u pacientov s hypertenziou, čím môžu prispievať k rozvoju ochorenia. Okrem toho sme nedávno dokázali, že tieto bunky sa ako prvé dostávajú do miest poškodenia ciev u ľudí, čo ich robí obzvlášť dôležitými z hľadiska regulácie cievnej funkcie.  

Hoci sme merali množstvo pro- a protizápalových cytokínov, obzvlášť výrazné zníženie sme zaznamenali u prozápalových cytokínov, ktoré podľa predchádzajúcich štúdií prispievajú k hypertenzii. Patrí sem TNF-α,43 IFN-γ,44 IL-17A45 a IL-6.46 Najmä IFN-γ sa spája s cievnym fenotypom a fenotypom tlaku. 

Tieto systémové zmeny sme pozorovali u našich pacientov, ktorí sa vyznačovali stredne ťažkou až ťažkou parodontitídou. Pozoruhodné je, že priemerná hĺbka parodontálnej sondy v celých ústach bola nižšia ako v niektorých predchádzajúcich štúdiách, do ktorých boli zaradení pacienti s ťažšími formami parodontitídy.

Záverom možno konštatovať, že táto štúdia potvrdzuje kauzálny vzťah medzi parodontitídou a hypertenziou.

 

 

Zdroje:

  1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31504461/
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6837161/
  3. obrázok: https://unsplash.com/photos/PzSgaHsQmgY
X