Úspešnosť zubných faziet v závislosti od preparácie a typu materiálu

Úspešnosť zubných faziet v závislosti od preparácie a typu materiálu
8. mája 2023 Marel Paľovčík

Andrej Frič, 2.ročník LF UPJŠ KE

Laminátové fazety sa vďaka vysoko estetickému výsledku a dlhodobej predvídateľnosti stali bežnou restoratívnou technikou pre frontálne zuby. Avšak kvôli rôznorodosti návrhov preparácii a typov používaných materiálov stojí zubný lekár pred dilemou, aký prístup zvoliť v záujme maximálnej spokojnosti pacienta. 


Mali by sme mať na vedomí, že na životnosť zubných faziet vplýva dizajn preparácie, druh zubných faziet, fixačné materiály a iné. 

Niektoré vlastnosti dizajnu preparácie sa vo väčšine literatúry odporúčajú viac a niektoré menej. Napríklad obmedzenie preparácie na sklovinu sa považuje za dôležitý faktor pre dostatočnú pevnosť väzby, a teda trvanlivejší výsledok. 

Okrem toho sa odporúča zachovať interproximálny kontakt. Je to kvôli zachovaniu väčšieho množstva štruktúry skloviny a zuba, čo umožňuje dobrý základ pre cementáciu pri konzervačných zákrokoch.

Zubný lekár však môže čeliť určitým situáciám, kedy odstránenie interproximálneho kontaktu môže poskytnúť lepšie estetické výsledky, ako sú nesprávne zarovnané zuby alebo diastema. Okrem toho množstvo labiálnej redukcie skloviny sa odporúča v rozmedzí 0,4-0,7 mm pre keramické fazety. Je to najmä kvôli hrúbke skloviny frontálnych zubov. 

Návrhy dizajnu preparácii

V literatúre sa bežne uvádzajú štyri rôzne hlavné návrhy preparácie zubov (obrázok 1): 

  • Preparácia na okienko: pri ktorej je zachovaná incizálna hrana zuba.
  • Preparácia na pierko: pri ktorej sa incizálna hrana zuba preparuje buko-palatinálne, ale dĺžka incizálnej hrany ostáva rovnaká.
  • Preparácia skosením – bevel: pri ktorej sa preparuje incizálna hrana zuba buko-palatinálne, pričom dĺžka incizálnej hrany je mierne zredukovaná (0,5-1 mm).
  • Preparácia incizálneho presahu/prekrytia – tzv. overlap: v ktorej je incizálna hrana zuba preparovaná buko-palatinálne, ale dĺžka je značne zredukovaná (asi o 2 mm), takže fazeta zasahuje na palatinálnu plôšku zuba.

Hoci v štúdiách, ktoré skúmajú vplyv dizajnu preparácie na prežitie výplne a zubných faziet, existujú rôzne názory a rôzne výsledky. Zdá sa, že príprava incizálneho presahu (overlap) poskytuje najlepšiu podporu výplne a rozdeľuje okluzálne sily na väčšiu plochu. Pri preparácii okienka je okluzálne napätie vysoko koncentrované na incizálnu tretinu, čo môže viesť k zlomenine výplne. Taktiež incizálnu translucenciu možno lepšie dosiahnuť, keď sa incizálna hrana zmenší. 

Obr. č. 1 a) okienko b) pierko c) bevel – skosenie d) incisal overlap – prekrytie

Vplyv typu materiálu na životnosť zubných faziet 

Porcelánové fazety

Jedným z najbežnejších materiálov, ktoré sa používajú na výrobu laminátových faziet je živicový porcelán. Hlavnou zložkou živcového porcelánu je živec – prirodzene sa vyskytujúce sklo, ktoré obsahuje oxid kremičitý, oxid hlinitý, oxid draselný a oxid sodný.

Tzv. Feldspatický porcelán má mnoho výhod:

  • materiál je veľmi tenký, takmer priesvitný – zdanlivo prirodzená rekonštrukcia preparovaného zuba
  • minimálna preparácia zuba
  • možnosť leptania kyselinou fluorovodíkovou – veľká pevnosť spojenia so zvyšnou sklovinou
  • intraorálna oprava fraktúrovaných koruniek a mostíkov

Napriek tomu má živicový porcelán niektoré nevýhody. Okrem toho maskovanie silne zafarbených zubov môže byť náročné, pretože porcelán je veľmi tenký. Je potrebné venovať pozornosť skutočnosti, že leptanie vnútorného povrchu porcelánu môže spôsobiť mikrotrhliny, ktoré môžu viesť k zníženiu pevnosti porcelánu v ohybe a nakoniec k prasknutiu fazety.

Životnosť porcelánových faziet

Beier a kol. (2011) v klinickej štúdii uvádzajú mieru prežitia 94,4 % po piatich rokoch a 93,5 % po desiatich rokoch. Hlavným dôvodom zlyhania je prasknutie keramiky. Dôležité je poznamenať, že väzba na aprizmatickú sklovinu je oveľa slabšia ako na preparovanú sklovinu.

Adhezíny komplex

Adhezívny komplex medzi porcelánom, kompozitom a sklovinou sa považuje za veľkú výhodu porcelánových faziet. Uvádza sa, že adhézna pevnosť tohto komplexu je približne 63 MPa, zatiaľ čo väzba medzi kompozitom a sklovinou je približne 31 MPa a medzi samotným kompozitom a porcelánom je 33 MPa. Aj niektoré štúdie in vitro naznačujú, že extrahované zuby, ktoré sú obnovené porcelánovými fazetami, získali späť svoju pôvodnú pevnosť. To môže vysvetľovať nízku mieru zlyhania (0 – 5 %) v klinických štúdiách. Niektorí autori uvádzajú, že ak sú porcelánové fazety pripevnené ku kompozitu, a nie ku sklovine, porcelánové fazety majú tendenciu k vyššej miere zlyhania.

Kompozitné fazety

Kedysi sa predpokladalo, že kompozity vo frontálnej oblasti budú vzhľadom na ich úspech nahradené porcelánovými fazetami. Estetické a fyzikálne vlastnosti živicového kompozitu sa však v poslednom čase výrazne zlepšili, preto sa v klinickej praxi hojne využíva. Hlavnou výhodou kompozitnej fazety je, že sa môže použiť priamo, čo má za následok kratší čas zhotovenia s dobrou počiatočnou estetikou. Napriek tomu sú kompozitné fazety náchylnejšie na zmenu farby a opotrebovanie. Kompozitné fazety si nevyžadujú náročnú preparáciu, preto možno zachovať sklovinu pre dobrú adhéziu. V klinickej praxi bolo zistené, že pevnosť spojenia medzi porcelánom a sklovinou je väčšia ako medzi živicovým kompozitom a sklovinou.

Životnosť kompozitných faziet 

Miera prežitia kompozitných faziet je v mnohých klinických štúdiách konštantná. Peumans a kol (1997) umiestnili 87 priamych kompozitných faziet pre 23 pacientov; po 5 rokoch zaznamenali 89 % mieru prežitia. Wolff et al, (2010) vykonali retrospektívnu štúdiu 327 priamych kompozitných faziet pre 101 pacientov; odhadovaná miera prežitia bola 80 % po 5 rokoch. Nedávna kontrolná štúdia na porovnanie dvoch rôznych typov kompozitov uviedla mieru prežitia 87 % za viac ako 3 roky (Gresnigt et al., 2012). Použitie živicového kompozitu na fazetovanie predných zubov je opodstatnené; ide o rýchly postup s dobrým estetickým výsledkom a životnosťou.

Meijering a kol. (1997) porovnávali reakcie pacientov na tri rôzne typy výplní faziet po dvoch rokoch: živcový porcelán, priamy kompozit a nepriamy kompozit. Porcelánové fazety mali najlepšiu odozvu u pacientov (93 %), nasledovali nepriame kompozitné fazety (82 %) a nakoniec priame kompozitné fazety (67 %).

Záver

Vplyv dizajnu preparácie a typu materiálu na úspešnosť zubných faziet je kontroverzný a záleží od mnohých faktorov. O dizajne preparácie zvyčajne rozhoduje preferencia lekára. Napriek tomu sa zdá, že fazety s incizálnym prekrytím – tzv. overlay majú lepšie estetické a predvídateľnejšie výsledky.

Podľa viacerých klinických štúdií majú porcelánové fazety vynikajúce estetické výsledky, dlhú životnosť a spokojnosť pacienta. Aj keď kompozitné fazety poskytujú dobrý estetický výsledok a spokojnosť pacienta, tak vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti a na pevnosť spojenia v porovnaní s porcelánovými fazetami majú kompozitné fazety tendenciu zlyhávať podstatne rýchlejšie ako porcelánové fazety.

Sú však potrebné ďalšie klinické štúdie na vyhodnotenie rôznych typov kompozitov a nových keramických systémov na dlhší časový interval.   

 

Zdroje:

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6311473/

X