Anna Salajová, LF UPJŠ KE, 4.ročník
Spánkový bruxizmus (SB), ľudovo nazývané aj škrípanie zubami, sa prejavuje stereotypnými pohybmi žuvacích svalov počas spánku, čo je sprevádzané zatínaním a škrípaním zubov. Je to jednou z bežných pohybových porúch súvisiacou so spánkom a zároveň s deštrukciou zubov, zubných protéz, zlyhaním implantátov, bolesťou zubov, čeľuste, žuvacích svalov, temporomandibulárneho kĺbu (TMK) a bolesťami hlavy.
Vyvolávajúcimi faktormi u viac ako 70 percent prípadov je pretrvávajúci stres a úzkosť. Bruxizmus sa môže vyskytovať aj ako vedľajší účinok liečby antidepresívami (najmä SSRI), antipsychotikami a inými psychotropnými liekmi.
Existujú rôzne spôsoby liečby, ktorých cieľom je znížiť akúkoľvek bolesť, ktorú človek pociťuje, predchádzať poškodeniu zubov a čo najviac redukovať „cvakanie” a škrípanie zubami. Škrípanie, zatínanie a „cvakanie” zubami, môže byť dokonca natoľko hlasné, že sa naň môže prebudiť iný človek spiaci v tej istej miestnosti. Možnosti liečby sú orálna dlaha, samoliečba v podobe cvičenia svalov čeľuste na zmiernenie bolesti, ako aj farmakologická liečba. Napriek tomu, že sa na SB testovali rôzne spôsoby liečby, od tých behaviorálných prístupov až po farmakologické, u pacientov so spánkovým bruxizmom neexistovali žiadne účinné liečebné stratégie na kontrolu intenzívnych kontrakcií žuvacích svalov počas spánku.
Podľa Houstonskej pilotnej štúdie existuje možnosť liečby kontrakcie svalov práve prostredníctvom botulotoxínu, konkrétnejšie Botulotoxínu typu A (BoNT-A). V štúdii vedci testovali bezpečnosť a účinnosť (BoNT-A) injikovaného do m.masseter a m.temporalis. Sú to synergické svaly, ktoré sa aktivujú pri škrípaní a zatínaní zubov u pacientov s bruxizmom počas spánku.
Do štúdie bolo zapojených 22 pacientov vo veku 18 až 85 rokov s klinicky diagnostikovaným SB, ktorý bol potvrdený polysomnografiou. (PSG – simultánny záznam niekoľkých funkcií organizmu počas spánku, súčasne sa zapisuje EEG, svalová aktivita EMG, očné pohyby, EKG, dychový rytmus, tlak krvi). Vedci z Houstonského metodologického neurologického ústavu injikovali 13 účastníkom 200 jednotiek BoNT-A (60 do každého m. masseter a 40 do každého m.temporalis) a zvyšným pacientom placebo. Podľa výsledkov účastníci, ktorí dostali injekciu placeba po štyroch a ôsmych týždňoch, nezaznamenali žiadne zlepšenie stavu bruxizmu. Avšak tí, ktorým bol injekčne podaný BoNT-A, zaznamenali pozitívny účinok s menej všeobecným škrípaním a zatínaním zubov, ako aj so znížením celkovej súvisiacej bolesti. Podľa vedcov to poukazuje na to, že BoNT-A je účinným a bezpečným spôsobom, ako zlepšiť bruxizmus v spánku.
Ďalšia štúdia sa venovala práve skúmaniu účinkov aplikácie injekcie botulotoxínu typu A (BoNT-A) na epizódne prejavy SB počas spánku u pacientov s prítomnou alebo neprítomnou orofaciálnou bolesťou, ktorí nereagovali na liečbu prostredníctvom dlahy. Pacienti mali nasledujúce klinické príznaky a symptómy pre SB: (1) anamnéza škrípania zubov ≥ 3 noci týždenne, (2) skúsenosti so stuhnutosťou rannej čeľuste a (3) klinická prítomnosť opotrebenia zubov.
Tejto štúdie sa nakoniec zúčastnilo 20 pacientov s klinickou diagnózou SB. 10 subjektov dostalo bilaterálne injekcie BoNT-A (25 U na jeden sval) iba do m. masseter (skupina A) a ďalších 10 dostalo injekcie do m. masseter a m.temporalis (skupina B). Video-polysomnografické (vPSG) záznamy sa urobili pred a 4 týždne po injekcii. Rytmická aktivita žuvacích svalov (RMMA) a orofaciálna aktivita (OFA) sa hodnotili a analyzovali na niekoľko parametrov (napr. frekvencia epizód, počet impulzov na jednu epizódu, trvanie epizódy). Taktiež sa zmerala maximálna amplitúda elektromyografickej aktivity (EMG) v týchto dvoch svaloch).
Na základe zaznamenaných výsledkov sa dalo konštatovať, že injekčná aplikácia BoNT-A neznížila frekvenciu, počet impulzov alebo trvanie epizód RMMA v týchto dvoch skupinách. Aplikáciou sa podarilo znížiť maximálnu amplitúdu EMG burst epizód RMMA vo svaloch v oboch skupinách.
Po 4 týždňoch po podaní injekcii 9 pacientov konštatovalo zníženie škrípania zubov a 18 pacientov hlásilo zníženie stuhnutosti v čeľustnej oblasti. V rámci nežiadúcich účinkov, 14 pacientov prehlásilo nepohodlie spojené so znížením pocitu žuvacej sily po injekcii; medzi nimi sa 3 pacienti sťažovali na žuvacie ťažkosti. Tento vedľajší účinok bol u zvyšných jedincov dobre tolerovaný pravdepodobne kvôli kompenzačným mechanizmom iných žuvacích svalov. Slabosť žuvacích svalov sa zvyčajne postupne prinavráti k pôvodnému stavu v rozmedzí 4 až 12 týždňov po injekcii BoNT.
Na záver po porovnaní viacerých štúdií môžeme tvrdiť, že jedna injekcia BoNT-A je účinnou stratégiou na kontrolu SB po dobu najmenej jedného mesiaca. Znižuje to intenzitu kontrakcií svalov zatvárajúcich čeľusť. Ale aj napriek tomu sú pred zavedením BoNT-A potrebné ešte ďalšie výskumy jeho účinnosti a bezpečnosti ako aj samotné sledovanie vo väčších vzorkách v dlhšom časovom rozhraní.
