Simona Lysková, 3. ročník, LF UK BA
Účelom tohto článku je prezentovať ako vyšetrovať a indikovať niektoré bežné orofaciálne problémy a následne aj prezentovať riešenia v súvislosti s nimi. Pacienti môžu trpieť množstvom rozmanitých problémov začínajúc od relatívne jednoduchých, ako je strata zubov, až po zložitejšie problémy, ktoré vyžadujú odborný zásah maxilofaciálneho chirurga. Rôznorodé orofaciálne nepravidelnosti môžu spôsobiť nielen fyzické nepríjemnosti, ale aj psychologické a sociálne ťažkosti. Je preto nutné venovať pozornosť ich diagnostike a následným liečebným postupom.
Problematiky, s ktorými pacienti najčastejšie navštevujú lekára sú napríklad:
„Mám problémy so žuvaním“
„Nepáči sa mi, ako vyzerá moja tvár.“
„Kvôli môjmu nočnému chrápaniu nemôže môj partner spať, preto musím spať v inej izbe.“
Tieto symptómy si vyžadujú dôkladné orofaciálne vyšetrenie, na základe ktorého sa stanoví najvhodnejšia terapia.
Strata zubov, problémy so žuvaním a súvisiace následky
Väčšina dospelých disponuje 32 zubmi (vrátane tretieho molára, ktorý sa často extrahuje z dôvodu nedostatku miesta a ďalších súvisiacich komplikácií). Prirodzene zuby v maxile a mandibule musia zaberať primeraný priestor, mať správnu orientáciu, proporcie a postavenie v oklúzii, aby bola zabezpečená primeraná žuvacia funkcia. Pri bolesti zuba však mnoho ľudí navštívi zubného lekára ako poslednú možnosť voľby, čo v mnohých prípadoch povedie k strate zuba, ktorý by sa inak mohol zachovať, ak by sa pacient dostavil skôr. Tento vzorec správania je bežný a často vedie k noseniu zubnej protézy na nahradenie chýbajúcich zubov a vedie k niekoľkým ďalším komplikáciam, pretože žuvacia funkcia môže podporovať napríklad aj zásobovanie mozgu krvou a zvyšovať sekréciu neurotransmiterov. Bolo zistené, že zvýšená stabilizácia mandibulárnej zubnej protézy zlepšuje kognitívne funkcie u bezzubých pacientov. Nedávno publikované štúdie uvádzajú, že strata len piatich zubov je spojená so zvýšeným výskytom akútneho infarktu myokardu a iných príhod spojených s kardiovaskulárnym systémom ako napr. hypertenzia u žien po menopauze. Strata viac ako deviatich zubov je spojená taktiež s kardiovaskulárnymi poruchami, ale aj ďalšími komorbidnými ochoreniami ako cukrovka, podvýživa a demencia. Najčastejším patologickým procesom, ktorý vedie k strate zubov v populácii je parodontitída. Alarmujúcím faktom je, že 47,2% dospelých vo veku 30 rokov má nejakú formu periodontálneho ochorenia (gingivitída/parodontitída). Hoci sú tieto ochorenia multifaktoriálne, najväčší vplyv má ústna hygiena a sucho v ústach (xerostómia), ktoré môže spôsobovať aj užívanie mnohých liekov. Pridružené problémy u bezzubých pacientov s protézami sa zvyčajne vyskytujú v dolnej čeľusti, s neuropatickou bolesťou z tlaku na mentálne otvory, alebo s ulceráciou z tlaku na obrovské tuberkulózy. V týchto prípadoch sa ukázalo, že podpora a funkcia zubnej protézy a použitie dvoch zubných implantátov umiestnených v prednej dolnej čeľusti výrazne zlepšuje kvalitu života takýchto pacientov. Zubné implantáty sú titánové upínacie prostriedky, ktoré tvoria biologické spojenie so susednou kosťou. Chirurgické riešenia pre pacientov s chýbajúcimi zubami alebo ťažko znášajúcimi zubné protézy siahajú teda od relatívne jednoduchého odstránenia prebytočného mäkkého tkaniva na uľahčenie lepšieho prispôsobenia zubnej protézy až po zložitejšie zákroky na nahradenie chýbajúceho tvrdého tkaniva pomocou spomínaných zubných implantátov.
Chrápanie a obštrukčné spánkové apnoe
Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) sa v súvislosti so zvyšujúcou sa úrovňou obezity stáva čoraz rozšírenejším. U pacientov s OSA dochádza k opakovanému zatváraniu alebo obštrukcii dýchacích ciest počas spánku, čo vedie k momentánnemu zastaveniu dýchania (apnoe) alebo obmedzeniu dýchania (hypopnoe). Hlavným znakom OSA je opakovaný cyklus prebúdzania sa v noci v dôsledku nedostatku kyslíka. Pacienti s OSA často nemajú plnohodnotný nočný spánok a prebúdzajú sa unavení a ospalí. Tento stav môže mať negatívny vplyv na celkové zdravie a kvalitu života. Obezita, genetické faktory, zúženie dýchacích ciest a iné anatomické či patofyziologické faktory môžu prispievať k vzniku OSA. U pacientov s OSA, ktorí nie sú obézni, by sa mala vyšetriť kostrová štruktúra tváre, pretože nesprávna poloha čeľuste je často hlavnou príčinou zúženia dýchacích ciest a výskyt OSA počas spánku. Liečba OSA je primárne zameraná na úpravu životného štýlu a používanie nazálneho kontinuálneho pozitívneho tlaku v dýchacích cestách alebo pomôcok na repozíciu dolnej čeľuste. Diskrepancie sa následne riešia chirurgicky osteotómiou, uvulopalatofaryngoplastikou (UPPP) alebo operáciou zmenšenia jazyka.
Rázštepy
Najčastejšie sa vyskytujúci je rázštep pery a podnebia. Tieto anomálie vznikajú počas vývinu, ak nedôjde k fyziologickému prepojeniu tvárových výbežkov. V závislosti od rozsahu môžu spôsobiť problémy s dýchaním a prehĺtaním. Na dosiahnutie dôsledného estetického efektu je potrebné v niektorých prípadoch vykonať viaceré operačné zákroky vyžadujúce spoluprácu pediatra, maxilofaciálneho a plastického chirurga, a ďalších zdravotníkov (zubár, logopéd, prípadne aj psychológ). Časová schéma viacerých zákrokov začína v 3 – 6 mesiacoch a môže končiť v 14-18 rokoch veku pacienta. Včasnou operáciou je podmienený správny vývoj zuboradia, lepšie satie, kŕmenie a priberanie na hmotnosti dieťaťa.
Záver
Chirurgia v oblasti orofaciálnej medicíny zlepšuje pacientom nielen fyzický stav, ale aj kvalitu života. V tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti nové technologické možnosti a chirurgické inovácie umožňujú presnejšie a šetrnejšie riešiť individuálne potreby pacientov.
