Anna Brunnerová, LF UK BA, 2. ročník
Piercing je pojem, pod ktorým sa rozumie prepichnutie konkrétnej časti tela. Predstavuje určitú formu zdobenia a skrášľovania tela. Účelom tohto článku je preskúmať možné komplikácie spôsobené piercingom v ústach, nakoľko v štúdiách bolo preukázané, že veľká časť populácie si vôbec nie je vedomá následkov piercingu. Pravidelné kontroly zubnými lekármi u pacientov s piercingom, môžu hrať rozhodujúcu úlohu pri prevencii, zachytávaní a liečbe komplikácií, ktoré môžu spôsobiť.
Záujem o zavedenie kovovej ozdoby do určitých častí tela môžeme pripísať niekoľkým faktorom. Medzi hlavné faktory patrí estetika, náboženstvo, tradičné zvyky, rituály a v niektorých etnických skupinách aj pocit nadradenosti. V súčasnosti je populárny najmä medzi mladými ľuďmi, ako prejav sebavyjadrenia, modernosti a pre pocit slobodného rozhodnutia. Existuje niekoľko populárnych miest ich výskytu v ústach. Najčastejším miestom intraorálneho piercingu je práve jazyk v strednej línii, v labiomentálnej časti, uvule, jazykovej a perovej uzdičke. Najbežnejšou formou piercingu je tvar činky, ale medzi ďalšie veľmi populárne patrí tvar guľôčky, kužeľu a valca. Na jeho výrobu sa vo väčšine prípadov používa titán, oceľ, menej často akryl a niób.
Následky podľa akútnej alebo chronickej povahy
Následky piercingu môžeme kategorizovať na akútne a chronické. Trauma sliznice sa prejaví bolesťou, opuchom, krvácaním, lokálnou infekciou, výskytom galvanických prúdov a kontaktnou dermatitídou. V niektorých prípadoch bola vykazovaná zvýšená hladina toku slín, dlho trvajúce krvácanie, hematómy, prerezané cievy a neuralgia trojklanného nervu. Medzi chronické následky patrí rozšírenie piercingového otvoru, chemické popáleniny, parestézia, sialoadenitída a lymfadenitída. Krátke stopky piercingu pritom môžu mať za následok zarastanie tkanív, zatiaľ čo dlhé stopky môžu mať za následok hyperplastickú reakciu tkanív a prítomnosť zubného plaku a kameňa. Medzi systémové komplikácie patrí streptokoková faryngitída, nepríjemné pocity svrbenia a tiež ekzémy.
Následky podľa typu tkaniva
Dôsledok na tvrdé tkanivá sa prejavuje abráziou, ktorej následkom vzniká senzitivita na chlad. Prejavuje sa najmä na spodných molároch v dôsledku syndrómu popraskaného zuba. Veľkosť kovu v jazyku, jeho hryzenie či žuvanie a druh použitého materiálu môžu spôsobiť zlomeninu zubov, ktorá postihuje sklovinu a dentín. V kazuistike nemeckých vojakov sa uvádza, že v skupine, ktorá mala piercing, vykazovala viac prasklín v sklovine ako skupina, ktorá sa nerozhodla pre tento invazívny krok. Predstavené boli aj poškodenia mäkkých tkanív. Najvýznamnejším následkom je recessus gingivalis, ktorá sa meria pomocou Millerovej klasifikácie. Ústup ďasien sa najčastejšie vyskytuje na labiálnej strane dolných centrálnych rezákoch, ale aj na linguálnej strane, a to väčšinou po dvoch rokoch od zavedenia. Najbežnejšou formou recesií je úzky, rázštepový defekt v meziálnej rovine na lingválnych a bukálnych stranách rezákov dolnej čeľuste.
Následky podľa ich závažnosti
Infekcie, ktoré vznikajú rozdeľujeme na systémové a lokálne. Lokálne infekcie možno pripísať hromadeniu zubného povlaku a zubného kameňa v miestach piercingu. Na druhej strane systémové infekcie spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sú nebezpečné pre ľudí so zníženou imunitou. Séria prípadov ich preskúmania tiež podčiarkuje možnosť infekcie, ako je hepatitída B, C, D a G, infekcia HIV a tuberkulóza.
Univerzitná štúdia v Taliansku
Štúdia pozostávala z pozorovania integrity zubov a ďasien najmä v blízkosti piercingu, podmienky ústnej hygieny, čistenia zubnej ozdoby, zlých ústnych návykov a recessus gingivalis – ústup ďasien. Zaznamenávala sa patológia súvisiaca s piercingom, teda zlomeniny zubov, zápaly, infekcie a chronické lézie.
Výsledky
V štúdií sa zamerali ako prvé na informácie o návykoch ústnej hygieny. Z celkovej vzorky 70 osôb uviedlo 57%, že si umývajú zuby najmenej dvakrát denne. V časti, kde sa zamerali na samotný piercing bolo v záujme zistiť, kde si vybrané subjekty nechali piercing urobiť. V tetovacom alebo piercingovom štúdiu si ho nechali vykonať 64% subjektov, 17% si nechalo piercing urobiť v domácom prostredí a dokonca až v 5% si ho spravili sami. Na otázku o čistení piercingu 49% tvrdilo, že piercing si nečistia, zatiaľ čo 51% uviedlo, že tak robia pravidelne. Pokiaľ ide o metódy, ktoré používajú pri čistení, väčšina používa techniku čistenia zubov aj s ústnou vodou. V štúdii sa tiež zamerali na zlé návyky opýtaných. Všetci zahrnutí pacienti pripustili, že majú jeden alebo viac zlých návykov, medzi ktoré patrí fajčenie, hryzenie nechtov, hra s piercingom v ústach pomocou jazyka, alebo búchanie do zubov a hryzenie pier. Presne z tohto dôvodu mala väčšina osôb zápal ďasien, pričom až u polovici bol lokalizovaný v blízko jeho prepichnutia.
Ďalšou hodnotenou komplikáciou bola prítomnosť recessus gingivalis. Takmer všetci z opýtaných vykazovali ústup ďasna. Ústup ďasna okolo 2mm bol prítomný u 65% pacientov, ústup okolo 4mm bol prítomný u 20% a u zvyšných pacientov bol prítomný recessus gingivalis až 6mm. Okrem recessus gingivalis boli prítomné aj ďalšie orálne komplikácie, ako sú lézie jazyka, problémy spojené s temporomandibulárnym kĺbom a zhrubnutie frenula. Medzi opýtanými malo 22% zlomený zub, ktorý ako potvrdili, bol spôsobený nepretržitou hrou s piercingom. Najviac ohrozené zuby dôsledkom piercingu boli moláre, vážne sa však poškodili aj rezáky a premoláre.
Poznáme viacero metód starostlivosti, ktoré môžu eliminovať možné dôsledky piercingu. Ideálne je počas prvých 10 dní vyplachovať ústa s 0,12% chlorhexidínom, udržiavať dôslednú starostlivosť o ústnu hygienu a znížiť spotrebu kofeínu, alkoholu a cigariet.
Záver
Súvislosť medzi samotným piercingom a parodontálnymi problémami sa ukázala evidentnou. Drvivá väčšina kazuistík, ktoré boli preskúmané sa zhodujú v tom, že orálny piercing predstavuje priame i nepriame riziko pre mäkké aj tvrdé periorálne tkanivá. Môže dokonca predstavovať život ohrozujúce riziko. Nepochybnou výzvou pre zubných lekárov je, aby zabránili týmto negatívnym následkom. V blízkej budúcnosti to bude určite veľkou výzvou nielen pre zubnú, ale aj vedeckú komunitu.
Zdroje:
1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24616814/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3926233/
