Mária Voláriková, LF UK BA, 3. ročník
Dentálna úzkosť alebo dokonca až fóbia zo zubného ošetrenia sú v súčasnosti veľkým a pomerne častým problémom vyskytujúcim sa u pacientov. Zubný lekár musí takýchto pacientov rozpoznať už pri prvom stretnutí, aby následne dokázal zaujať adekvátny postoj a postup pri ošetrení.
Vplyv strachu na pacienta
Strach a úzkosť sú častými dôvodmi, prečo ľudia pravidelne nenavštevujú zubných lekárov. Tieto stavy ovplyvňujú nielen psychiku pacienta, ale aj somatický, kognitívny, emocionálny stav a aj jeho správanie. Takýto pacienti silnejšie a dlhšie pociťujú bolesť, čo môže byť problémom a zdrojom stresu pre lekára. Je potrebná dlhšia doba na vykonanie ošetrenia, iný prístup a postupy.
Anxiózni pacienti vstupujú do bludného kruhu. Kvôli strachu odkladajú návštevu zubného lekára ako najviac sa dá. To vedie k zhoršovaniu stavu ich chrupu – zhoršená hygiena, kariézne zuby, chýbajúce zuby, parodontitída. Bolesť sa snažia čo najdlhšie ignorovať a až keď je neznesiteľná, prichádzajú akútne k zubnému lekárovi. Akútne stavy si často vyžadujú pomerne komplikovanú liečbu, čo ďalej podporuje vznik a uzatvorenie tohto cyklu.
Príčiny vzniku úzkosti zo zubného ošetrenia
Etiológia dentálnej úzkosti je pomerne komplikovaná, existuje veľké množstvo potenciálnych faktorov, ktoré môžu viesť ku jej vzniku. Patria sem napríklad negatívna či traumatická predchádzajúca skúsenosť, negatívna skúsenosť rodinného príslušníka či rovesníka, osobnosť pacienta, nevedomosť a neporozumenie danému výkonu. K potenciujúcim faktorom patrí zvuk vŕtačky, pach niektorých materiálov alebo vibrácie, ktoré vznikajú pri vŕtaní. Na jej vzniku sa môžu podieľať aj všeobecnejšie úzkosti – napr. strach z krvi, z ihiel, z neznámeho, nedôvera voči personálu.
Ako rozpoznať anxiózneho pacienta
Základom je rozhovor. Lekár by mal vystupovať tak, aby si získal dôveru pacienta. Mal by sa pýtať na dôvod návštevy, predchádzajúce skúsenosti, či má pacient nejaké obavy a neistoty ohľadom ošetrenia a aké sú jeho očakávania. Musí si všímať nielen verbálny ale aj neverbálny prejav pacienta.
Ako manažovať anxiózneho pacienta
Keďže etiológia dentálnej úzkosti je multifaktoriálna, neexistuje jeden zaručený spôsob, ktorý by platil pre každého pacienta. Dentálna úzkosť sa dá manažovať na viacerých úrovniach viacerými spôsobmi.
Vplyv prostredia zubnej ambulancie
Nielen personál ambulancie dokáže ovplyvniť pacienta. Veľmi dôležitú úlohu hrá aj ambulancia sama o sebe. Recepcia, čakáreň, obrázky pre deti, hudobný podmaz a príjemná vôňa – aby sa prekryli nepríjemné zvuky a pachy vychádzajúce z ambulancie.
1. Komunikačné schopnosti
Dobrý vzťah medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom je nevyhnutný pre správny manažment všetkých pacientov, nielen anxióznych. Lekár by mal vypočuť pacienta, mal by ho podporovať v kladení otázok, pravdivo na ne odpovedať, snažiť sa, aby pacient naozaj pochopil, v čom bude spočívať ošetrenie. Mal by pôsobiť priateľsky, vyrovnane, dôležité je citlivé pristupovanie k pacientovi.
2. Psychoterapeutický manažment
Zahŕňa veľké množstvo rôznych techník. Sú založené na zmene správania, ktoré sa dopredu nacvičia. Tieto metódy sú výhodné z dlhodobého hľadiska, lebo pacienti sa naučia zvládať nepríjemné situácie a v budúcnosti sa menej boja zubného ošetrenia.
Patria sem relaxačné techniky – najviac využívaná je autogénna relaxácia alebo hlboké dýchanie. Odpútanie pozornosti sa v súčasnosti začína čoraz viac využívať – pacient počúva hudbu, ktorú si zvolil, pozerá film/ videá na obrazovke a podobne. K najjednoduchším patrí spôsob tell – show – do, pri ktorom lekár najskôr pacientovi vysvetlí princíp ošetrenia, potom mu to ukáže napr. na modeli zubov a následne vykoná samotné ošetrenie. V takomto prípade je pacient presne informovaný, vie, čo ho čaká a vie sa aj na to pripraviť. Okrem toho sa môže využiť aj modelová situácia, kedy lekár ukáže pacientovi na videu presný priebeh ošetrenia. Tiež je dôležité dohodnúť sa s pacientom na signáli, ktorým dá najavo lekárovi, že potrebuje zastaviť ošetrenie. Napríklad zdvihnutie ruky.
3. Farmakologický manažment
Má výhodu oproti psychoterapeutickému, že pôsobí hneď, nie je naň potrebná dlhodobá príprava. Nevýhodou je, že pôsobí len jednorazovo a pacient sa nenaučí spracovávať svoju úzkosť. Typicky sa používa pri anxióznych pacientoch s akútnou bolesťou alebo u pacientov, ktorí potrebujú komplexný a dlhotrvajúci výkon, pri ktorom je riziko vzniku veľkej bolesti. Patrí sem sedácia a celková anestézia. Spôsob podania sedatív môže byť p.o. (benzodiazepíny), inhalačne (kyslík a oxid dusný) alebo i.v. (benzodiazepíny v kombinácií s opiodmi). Pri celkovej anestézii je nevyhnutá spolupráca s anesteziológom, ktorý zabezpečí celý priebeh anestézy.
Záver
Dentálna úzkosť má významný vplyv na kvalitu života anxióznych pacientov a na ich orálne zdravie. Je mimoriadne dôležité ju podchytiť a následne takýmto pacientom poskytnúť vhodnú zdravotnú starostlivosť. Z dlhodobého hľadiska je výhodnejší psychoterapeutický manažment pacientov, zubný lekár by ich mal v tom podporovať. Treba pamätať na to, že kvalitné ošetrenie je výsledkom spolupráce pacienta a lekára a tá je najlepšia, keď ani jeden z nich nie je v strese.
Zdroje:
- https://sci-hub.se/10.2147/CCIDE.S63626?fbclid=IwAR30KlUy1Eaf-r7kIdpJGXZJn7HLIAAxRFXTEtySqRv-gKoYrZl9XetZ_DM
- obrázok: https://unsplash.com/photos/VKcPDUprFn0
