Jakub Gnap, LF UPJŠ KE, 4. ročník
Už od útleho veku nám bolo vštepované, že sme každý individuálna bytosť. Máme rozdielnu farbu očí, vlasov či pokožky. Ako je to však s farbou zubov? Je daný jeden odtieň, alebo existuje farebná škála špecifická pre každého z nás?
Je dôležité si uvedomiť, že každý jedinec má charakteristickú farbu zubov, ktorá je daná vrstvou skloviny a dentínu. Sklovina má spravidla priehľadnú až modrastú farbu. Čím priesvitnejšia je sklovina, tým viac je viditeľné sfarbenie dentínu, ktorý má žltastý odtieň. Farba zuba sa celkovo skladá minimálne z troch farieb od rezacej hrany až ku krčku. V oblasti rezacej hrany je zub svetlejší, pretože v tejto oblasti sa vyskytuje silnejšia vrstva skloviny a postupne sa stenšuje. Pri krčku je jej hrúbka minimálna, preto je zub tmavší, žltší.
Pôvodná farba zubov je daná geneticky, ale výsledný odtieň zubov závisí ešte od ďalších faktorov. S pribúdajúcim vekom dochádza k zmenám minerálneho zloženia zubnej skloviny, ktorá stráca priepustnosť a opticky tmavne. Žltý a sivastý odtieň zubov vzniká v dôsledku zmeny pigmentácie zubnej skloviny. Najčastejšou príčinou sfarbených zubov sú naše stravovacie návyky, predovšetkým konzumácia farebných nápojov ako je káva, čierny čaj, červené víno či kolové nápoje. Obsahujú farebné pigmenty, ktoré sa zachytávajú na povrchu zubov a spôsobujú ich sfarbenie. Ďalším negatívnym faktorom, ktorý sa podieľa na celkovom sfarbení zubov je tabak z cigariet.
Pacienti, ktorým príroda nenadelila dokonalo biely chrup, čoraz častejšie siahajú po populárnej metóde – bieleniu zubov. Počas bielenia zubov dochádza k depigmentácii všetkých organických vrstiev obsiahnutých v zubnej sklovine. Účinné látky bieliaceho gélu sa prostredníctvom pôsobenia špeciálnej LED lampy aktivujú. Takýmto spôsobom sa zuby postupne začínajú bieliť smerom od povrchu k jednotlivým pigmentovým vrstvám zubnej skloviny. Na celkový výsledok vybielených zubov má vplyv viacero faktorov. Ide najmä o pôvodný odtieň zubov, hrúbku zubnej skloviny ako aj o konzumáciu farebných nápojov. Preto nám po bielení zubov odporúčajú nepiť víno, kávu či kolové nápoje. Je tomu ale skutočne tak?
Štúdia
Ying-hui Chen a spoluvýskumníci z Fujian Medical University v Číne urobili pokus, v ktorom náhodne rozdelili ľudí do troch skupín. Princípom bolo vyplachovanie ústnej dutiny 50ml nápoja po dobu 30 sekúnd 4x denne počas 4 týždňov. Boli im podané inštrukcie, aby jednotlivý interval medzi vyplachovaním bol štyri hodiny. Prvá skupina si po dobu 4 týždňov vyplachovala ústa čistou vodou, druhá kávou a tretia čajom. Všetci členovia na konci dňa vyplnili dotazník, v ktorom zaznačovali pH merané pomocou pH metra.
Všetkým členom boli dvakrát bielené zuby tým istým lekárom, použitím 40% H2O2 (Opalescence BOOST PF40%). Bielenia boli vykonané s týždňovým odstupom. Farba zubov bola hodnotená pomocou spektrofotometra pred bielením, bezprostredne po prvom bielení, po druhom bielení, ako aj týždeň a následne 3 týždne po druhom bielení. Okrem povolených nápojov museli striktne dodržiavať takzvanú bielu diétu, teda nepožívali žiadne iné nápoje ani jedlá, ktoré by mohli ovplyvniť konečný výsledok.
Výsledkom tejto štúdie bolo zistenie, že v priebehu bielenia zubov samotné nápoje ako je čaj a káva, neovplyvňovali efektivitu bielenia. Avšak pitie kávy a čaju už po vykonanom bielení zubov negatívne vplývali na farbu skloviny.
Záver
Vzhľadom na vykonanú štúdiu sa odporúčania pre udržanie farby skloviny po bielení riadia pravidlom menej je viac, a teda pacienti by mali obmedziť konzumáciu týchto nápojov pre udržanie želaného efektu. Avšak samotný negatívny vplyv kávy a čaju na farbu zubov sa v priebehu bielenia zubov nepreukázal.
Zdroje:
1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32169479/
2. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0300571220300579?via%3Dihub
3. Ilustračný obrázok: https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/close-smiling-womans-teeth-before-after-1196509231
