Katarína Vendeľová, LF UPJŠ KE, 3. ročník
Aj v 21. storočí sa zubný kaz považuje za globálnu záťaž ústneho zdravia, ktorá vážne narušuje celkové zdravie a kvalitu života postihnutých. Okrem používania fluóru a pravidelnej ústnej hygieny je jedným z najdôležitejších profylaktických prístupov proti vzniku kazu aj pečatenie fisúr. Ide o primárne preventívny, neinvazívny, jednoduchý a veľmi efektívny výkon, ktorým predchádzame tvorbe fisúrových zubných kazov. Rýchly pokrok v nových materiáloch a aplikáciách na pečatenie fisúr však prináša aj nové otázky o ich správnom použití. V tomto článku sa môžete dočítať o všeobecnom prehľade pečatenia, materiálov použitých na utesnenie okluzálnych povrchov, ako aj indikácie a možné vedľajšie účinky.
Vývoj kazu v posledných desaťročiach
Zubný kaz dosiahol vrchol v 19. a 20. storočí v dôsledku zvýšenej dostupnosti cukru pre bežnú populáciu vyspelých krajín. S rozsiahlym používaním fluoridov v 70. rokoch sa znížil rýchly nárast ochorenia tvrdého zubného tkaniva. Napriek tomu je zubný kaz jedným z najbežnejších intraorálnych ochorení s vážnymi následkami pre pacienta ako aj pre verejnosť z hľadiska zdravotného, sociálneho a ekonomického.
Výsledkom zvýšeného prístupu k fluoridom na celom svete sa výrazne znížil výskyt zubného kazu na hladkých plochách zubov. Žiaľ, vo fisurálnom systéme premolárov a molárov nie je fluorid natoľko účinný. Zjavným vysvetlením je, že zubný povlak aj napriek jeho aplikácii môže nerušene dozrieť v jamkách a fisúrach zubov, čím vo výsledku bude sklovina postupne demineralizovaná v dôsledku kyslého pH prostredia spôsobeného baktériami. Fluoridy môžu účinne inhibovať demineralizáciu a súčasne podporovať remineralizáciu a tiež predchádzať tvorbe kyselín baktériami. Musia však konať na miestnej úrovni, čo nie je vždy možné na okluzálnych plochách. Sklovina je v oblasti fisúr síce spevnená, ale pokiaľ je fisurový systém hlboký, plak je ťažké odstrániť ústnou hygienou z mikroskopicky tenkej ryhy, v ktorej sú baktérie aktívne.
Profylaxia kazu
Nesporným prístupom k prevencii vzniku zubného kazu je pravidelná ústna hygiena so zubnou pastou obsahujúcou fluór, zníženie príjmu kariogénnych potravín, ako aj lokálna a systémová fluoridácia.
Ako bolo spomínané vyššie, pre ťažko dostupné miesta, ako je napr. hlboký fisúrový systém, existujú ďalšie možnosti. Práve preto má pečatenie zubov veľký význam. Táto myšlienka vznikla už v 60. rokoch. Vďaka pečateniu zubov dokážeme vytvoriť fyzikálnu bariéru, ktorá vo výsledku brzdí rast biofilmu na týchto ťažšie dostupných miestach.
Na základe príspevok z konferencie American Academy of Pediatric Dentistry v roku 2002 sa striktne odporúča pečatenie zubov – trvalých stoličiek u detí a dospievajúcich. Táto obhajoba je založená na analýze deviatich náhodných štúdií s trvalými stoličkami s dobou sledovania dva až tri roky, kde výskyt kazu vykázal pokles na okluzálnej časti asi o 76%.
Ďalšia štúdia autorov Bravo et al., ktorí skúmali materiály určené na pečatenia zubov na zdravé okluzálne povrchy, uvádzali výskyt kazu iba 27% na zapečatených povrchoch v porovnaní s výskytom kazu asi 77% v neuzavretej kontrolnej skupine po deviatich rokoch. Klinická štúdia s 360 deťmi a pozorovacím obdobím 15 rokov preukázala redukciu kazu o 36%, keď boli uzatvorené všetky prvé stoličky a redukciu kazu, o 54%, keď boli uzavreté všetky zadné zuby.
Materiály na pečatenie fisúr a ich porovnanie v praxi
Výhody pečatenia fisúr v oblasti profylaxie kazu sú nepochybné. Materiál, ktorý je najvhodnejší na indikáciu pečatienia fisúroveho systému je však stále otázny. Ako dentálne pečatidlá sa najčastejšie používajú kompozitné materiály (flowable kompozity a kompoméry) a skloionomérne cementy.
Najväčšou výhodou pečatidiel na báze živice je ich dobrá trvanlivosť. Tieto pečatidlá sa aplikujú priamo na naleptanú sklovinu bez použitia bondu a pri tejto technike nie je potrebná žiadna preparačná technika. Na druhej strane, skloionomérne cementy vykazujú výhodné vlastnosti uvoľňujúce fluorid, ktorý má inhibičný vplyv na sekundárny kaz v okolí výplne. Preventívna výplň sa najčastejšie vykonáva u detí v mladšom školskom veku, kde sme často obmedzený časom. Rýchla aplikácia skloionoméreného cementu je v prospech ošetrenia. U skloionomérneho cementu bol dokázaný nízky mikropriesak baktérií, čo zabezpečuje vysokú kvalitu okrajového uzáveru.
Avšak aj materiály na báze živice aj skloionomérne cementy majú svoje nevýhody pri použití ako materiály na pečatenie. Pokiaľ ide o kompozitné pečatidlá, jednou z ich nevýhod je polymerizačné zmršťovanie, ktoré môže potenciálne viesť k mikroprieniku umožňujúci slinám a baktériám preniknúť cez okrajový uzáver. Taktiež sa zdá, že na materiáloch na báze živice nastáva silnejšia akumulácia biofilmu.
V prípadoch, keď sa na pečatenie fisúrového systému používajú skloionomérne cementy, môže dôjsť k rýchlej abrázii materiálu v dôsledku jeho zníženej schopnosti odolávať okluzálnym silám. Aj napriek tomu, skloionoméry vykazujú v dlhodobých štúdiách lepšie výsledky ako kompozitné pečatidlá.
Pri oboch materiáloch je veľmi dôležitou otázkou schopnosť adhézie materiálu k tvrdému tkanivu zuba. Pečatidlá sú účinné pri prevencii zubného kazu iba vtedy, keď dokonale priľnú k povrchu zuba. Metódy na zlepšenie adhézie pečatidla na povrchu zuba je okrem iného aj dôkladné mechanické vyčistenie okluzálneho povrchu, ideálne pomocou rotačnej kefky a abrazívnej pasty či techniky air-flow. Pri živicových materiáloch je potrebné aj naleptanie skloviny.
Záver
Kvôli riziku prekrytia skrytého kazu sa odporúča zapečatiť len klinicky čisté a nedemineralizované plochy do jedného roka po prerezaní zuba. Na pečatenie fisúr prvých molárov sa odporúča aplikácia skloionómerného cementu, kvôli jeho jednoduchšej aplikácii. Pri pečatení druhých či tretích molároch je vhodné pečatiť aj pomocou kompozitných pečatidiel, pretože vo vyššom veku sú deti schopné lepšie spolupracovať, a tak zaistenie suchého poľa nie je problémom.
Keďže dlhodobý úspech pečatenia fisúrového systému závisí od neporušenej mechanickej bariéry materiálu, je nevyhnutná pravidelná kontrola. V opačnom prípade môžu sliny a zvyšky potravy preniknúť do vytečeného tesniaceho materiálu a udržať rast baktérií a biofilmov v dôsledku vývoja alebo progresie kazu pod tesniacim materiálom.
Zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6023524/
2. Kariológia, MUDr. Jozef Minčík, PhD. a kolektív
3. Ilustračné fotografie poskytla MUDr. Marcela Šatanková
