Júlia Ivanová, 2.ročník, LF UPJŠ
V oblasti stomatológie sa pri oprave poškodených zubov často používajú priame kompozitné výplne. Konkrétne priama kompozitná rekonštrukcia subgingiválnych kavít v distálnom úseku chrupu si získala svoju pozornosť vzhľadom na schopnosť obnoviť funkciu mastikácie a estetiku chrupu. V tomto článku budeme diskutovať o materiáloch, ktoré sa používajú pre úspešné výsledky pri adhezívnej priamej výplni v distálnej oblasti so subgingiválnymi cervikálnymi okrajmi. Predstavíme si techniky zahŕňajúce umiestnenie modifikovanej matrice, po ktorej nasleduje koronárna elevácia hlbokého okraja do supragingiválnej polohy.
Pri rekonštrukcii výplní II. triedy sa môžu vyskytnúť subgingiválne medzizubné okraje. Takéto prípady spôsobujú značné technické a operačné problémy počas izolácie pracovného poľa pomocou kofferdamu, adhezívnych postupov a snímania odtlačkov. Ak sa tieto postupy nevykonajú správne, môžu ovplyvniť životnosť výplne a jej vzťah k okrajovým periodontálnym tkanivám.
Kavity veľkých rozmerov často zasahujú do cementosklovinnej hranice. Zatiaľ čo adhézia k sklovine je predvídateľná a bezpečná, adhézia k dentínu a cementu závisí od mnohých komplexných javov ako leptanie, sušenie, aplikácia primeru a aplikácia bondu.
Pri priamej kompozitnej rekonštrukcii subgingiválnych kavít v distálnom úseku chrupu je nevyhnutné aplikovať modifikovanú matricu z nehrdzavejúcej ocele na utesnenie cervikálneho okraja. Prítomnosť dostatočného množstva zubnej skloviny na bukálnej aj lingválnej stene je predpokladom stability matrice; nestabilita sa rovná zlyhaniu techniky a v takom prípade je potrebné prehodnotiť plán liečby. Po nasadení matrice sa vloží klin s primeranou 3D anatómiou. Ak klin ovplyvňuje profil matrice, môže byť namiesto klinu aplikovaný teflón. Kofferdam či gingíva by nemali zasahovať medzi okraj kavity a matrice.
Na dentín sa nanesie hrubá vrstva bondu a polymerizuje sa svetlom podľa pokynov výrobcu. Následne sa hlboký okraj zvýši pomocou tekutého alebo kondenzovateľného kompozitu alebo ich kombináciou. V prípade mikrohybridných alebo nanohybridných kompozitov sa navrhuje predhrievanie, aby sa eliminovali medzery medzi vrstvami a ďalej sa uľahčilo umiestnenie. Následne sa výplň opláchne air-water sprejom, upravia sa okraje skloviny a jemne sa odstránia prebytky kompozitu. Pooperačný röntgenový snímok bitewingu je nanajvýš dôležitý, aby sa zabezpečila absencia medzier alebo previsov a aby sa pristúpilo ku konečnej úprave a snímaniu odtlačkov.
Je nanajvýš nevyhnutné dodržať operačný postup pri priamej kompozitnej rekonštrukcii subgingiválnych kavít v distálnom úseku chrupu, ktorý si zrekapitulujeme v nasledujúcich bodoch:
- dôsledná izolácia poľa pomocou kofferdamu,
- umiestnenie matrice, aby sa zaručilo cervikálne tesnenie,
- dôkladné vyčistenie kavity,
- adhezívna fáza trojstupňovou metódou leptania a oplachovania
- zvýšenie cervikálneho schodíka tekutým kompozitom s hrúbkou maximálne 1 mm.
Podľa tohto postupu bolo 98 % autorov spokojných s okrajom kompozitnej výplne. Rôzni autori tvrdia, že keď sa tekutý kompozit aplikuje ako prvý, zvýši sa mikrotesnosť a zlepší sa okrajová integrita.
Adaptácia tekutého kompozitu s hrúbkou 0,5-1 mm medzi naleptaný dentín a tuhý kompozit je najlepšie riešenie pri absencii skloviny. Toto tvrdenie môžeme podporiť nasledujúcimi faktami:
- umožňuje eliminovať kontrakčné napätie,
- jeho adaptácia na dno kavity je sprevádzaná absenciou vzduchových bublín a rôznych nerovností.
Využitím najnovších kompozitných materiálov rôznej hustoty, môžu zubní lekári dosiahnuť funkčné a estetické výsledky, ktoré uspokoja potreby a očakávania ich pacientov. Je však dôležité starostlivo zvážiť indikácie a kontraindikácie, ako aj zvládnuť potrebné zručnosti a techniky pre úspešné výsledky. So správnym vykonaním a starostlivosťou po zákroku môže priama kompozitná rekonštrukcia pomôcť pacientom dosiahnuť zdravý, funkčný a dlhotrvajúci úsmev.
Zdroje
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8947734/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9160765/