Diplomová práca
Dominika Lakatošová, 6.ročník LF UPJŠ
Resorpcia spôsobuje definitívnu stratu tvrdých zubných tkanív. Jedná sa o patologický proces, ktorý vzniká činnosťou odontoklastov. S koreňovou resorpciou sa stretávame aj v mliečnom chrupe, ide však o fyziologický žiadúci proces počas ktorého dochádza k výmene dočasného zuba za jeho trvalého nástupcu. Presná diagnostika a zvládnutie resorpcie koreňa môže byť náročné a v klinickej praxi predstavuje veľkú výzvu.
Korene trvalých zubov sú chránené pred vonkajšou a vnútornou resorpciou prostredníctvom protiresorpčnej bariéry. Na povrchu koreňa ju tvorí vrstva cementoblastov a precementu a vrstva predentínu a odontoblastov, ktoré sú prítomné z vnútornej strany koreňového kanála. Pri poškodení tejto bariéry vyvolávajúcou noxou dochádza k iniciácii procesu resorpcie. Medzi najčastejšie vyvolávajúce faktory patrí trauma, pretrvávajúca infekcia v koreňovom kanáli, cysty, tumory, bielenie zubov, ortodontická liečba, parodontitída a tlak retinovaného zuba.
Klasifikácia resorpcií podľa Andreasena z roku 1970.
Z hľadiska priebehu je možné ich deliť na tranzitórne a progresívne. Pre tranzitórne je typické, že majú reverzibilný charakter a pri progresívnych resorpčný proces naďalej prebieha.
Diagnostika a terapia
V praxi sú resorpcie mnohokrát objavené náhodne na röntgenologických snímkach v rámci preventívnych prehliadok, pretože ich priebeh je vo všeobecnosti asymptomatický. Prognóza týchto patologických lézií závisí od miesta a rozsahu poškodenia. Presná a včasná diagnostika je rozhodujúca pre úspešnú liečbu. Röntgenologické vyšetrenie sa často dopĺňa aj o 3D diagnostiku pomocou CBCT snímky na posúdenie rozsahu a presnej lokalizácie defektu. V rámci klinického vyšetrenia si všímame diskoloráciu v oblasti korunky zuba. V krčkovej oblasti môže cez sklovinu presvitať vaskularizované granulačné tkanivo, ktoré sa prejavuje ružovým sfarbením a označuje sa ako „pink spot“. Pri nekróze pulpy sa pôvodná ružová škvrna môže sfarbiť postupne na tmavo červenú až tmavo sivú farbu. Na podozrivom zube a susedných zuboch vykonávame test vitality zubnej drene pôsobením chladu.
Pink spot – ružové sfarbenie korunky
Manažment terapie sa musí sústrediť na odstránenie vyvolávajúcej príčiny, ktorá vzniká činnosťou osteoklastov a jej opravu. Zastavenie osteoklastickej aktivity môže byť docielené odstránením zdroja stimulácie, znížením aktivity osteoklastov, stimuláciou reparácie, prípadne kombináciou týchto metód.
Ak je vyvolávajúcou príčinou terapia ortodontickými aparátmi, je potrebné odstrániť vplyv mechanickej sily, ktorá zapríčiňuje vznik resorpcie. Pri resorpčných léziách, ktoré sú vyvolané tlakom pôsobiacim z okolia vplyvom cysty, tumoru, tlakom retinovaného zuba je potrebné odstrániť takúto príčinu chirurgicky. Pri zápalových procesoch, kde sú stimulom baktérie a nekrotické pulpálne tkanivo, je nevyhnutné endodontické ošetrenie koreňových kanálov. Dôležitým faktorom je výdatná irigácia koreňového kanála, aktivácia ultrazvukovou koncovkou a následne aplikácia materiálov na báze hydroxidu vápenatého. Materiálom na definitívne zaplnenie systému koreňových kanálov je termoplastická gutaperča alebo bioaktívny reparačný cement MTA. Výber materiálu závisí od umiestnenia a rozsahu lézie. V niektorých prípadoch sa neodporúča žiadna terapia a progresia resorpcie sa len sleduje. Je to hlavne v prípadoch, kedy proces prebieha bez signálov infekcie a taktiež pri zuboch s ankylózou.
Čím skôr sa resorpcia diagnostikuje a lieči, tým lepšia vie byť prognóza postihnutého zuba.
Kazuistika – Externá cervikálna resorpcia
Muž, 1965
Pacient bol odoslaný na odborné vyšetrenie v dôsledku náhodne objaveného prejasnenia na periapikálnej snímke. V anamnestickom dotazníku pacient uviedol, že sa lieči na hypertenziu a užíva Bisoprolol – rathiopharm 5mg. Okrem toho, žiadne iné ochorenia, lieky ani alergie neuvádza. Subjektívne nepociťuje ťažkosti ani symptómy asociované s danou oblasťou zuba. Objektívne dN°16 prítomná kompozitná výplň, pri probingu sa sonda zachytávala palatinálne. Poklopovo zub nie je citlivý a na skúšku vitality chladom bola odpoveď negatívna. Na periapikálnej snímke viditeľné prejasnenie v oblasti furkácie zuba dN°16.
Periapikálna snímka pred ošetrením dN°16
Následne bola vyhotovená CBCT snímka, ktorá odhalila prítomnú resorpciu palatinálneho koreňa dN°16. Na základe CBCT snímky je viditeľná externá cervikálna resorpcia koreňa, periapikálny parodont bol zdravý. Terapia spočívala v trepanácii dreňovej dutiny a mechanicko – chemickej preparácii koreňových kanálov. Pacientovi sa podala lokálna anestézia, na zub sa nasadil kofferdam na zabezpečenie izolácie zuba od okolia. IRM cement (zinkoxid-eugenolový cement) bol umiestený na utesnenie resorpčnej lézie na palatinálnej ploche koreňa.
CBCT snímka dN°16
Pracovná dĺžka bola stanovená pomocou apexlokátora. Na irigáciu systému koreňových kanálov bol opakovane použitý 5,25% hypochlorid a 17% EDTA. Oba iriganty boli aktivované pomocou ultrazvukovej koncovky. Zhotovila sa kontrolná snímka na overenie, či gutaperčové čapy dosahujú do požadovanej dĺžky koreňového kanála.
Koreňové kanály boli obturované gutaperčou a sealerom AH plus (Dentsply Sirona) s použitím teplej vertikálnej kondenzácie pomocou Super Endo alfa & beta. Na opravu resorpčnej lézie bol použitý Biodentine (Septodont).
Do prístupovej dutiny bol následne umiestnený SDR a kompozitná výplň. Na posúdenie kvality ošetrenia sa zhotovila periapikálna röntgenová snímka dN°16.
Po 6 mesiacoch sa pacient dostavil na kontrolné vyšetrenie. Zub bol asymptomatický a nespôsoboval žiadne ťažkosti.
Intrakoronálna fotografia obturácie koreňových kanálov dN°16 a aplikácia Biodentine
Rtg snímka po ošetrení dN°16 a kontrolná snímka po 6 mesiacoch dN°16
Zdroje:
Kazuitiky: Cornelscourt Dental & Implant centre (Dublin), Dr. Richard Flynn, foto autor
AIDOS, H., DIOGO, P. SANTOS, J. M. 2018. Root Resorption Classifications: A Narrative Review and a Clinical Aid Proposal for Routine Assessment. In: European Endodontic Journal. Vol. 3, n. 3, p. 134-145.
DARCEY, J., QUALTROUGH, A. 2013. Resorption: part 1. Pathology, classification and aetiology. In: British dental journal. Vol. 214, no. 9. p. 439-445.
MINČÍK, J. a kol. 2016. Externá resorpcia koreňov v klinickej praxi. In: Lekárske listy. Zubné lekárstvo: odborná príloha Zdravotníckych novín. Č. 4, s. 16-18.
MINČÍK, J., KYSEĽ, M. 2001. Resorpcia tvrdých zubných tkanív. In: Stomatológ: časopis Slovenskej komory zubných lekárov. Vol. 11, no. 3, p. 11-14.
PATEL, S. et al. 2022. Present status and future directions: Root resorption. In: International Endodontic Journal. p. 1-30.
PATEL, S., et al. 2017. External cervical resorption: a three-dimensional classification. In: International Endodontic Journal. Vol. 51, no. 2, p. 206- 214.
SINGH, O et al. 2017. Root Resorption: Challenge to the Endodontist. In: International Journal of Dental Research and Oral Sciences. Vol. 2, n. 1, p. 31-41.
