Michaela Macková, LF UPJŠ KE, 3.ročník
Stres je v dnešnej dobe všade okolo nás. V literatúre sa uvádza, že stres je reakcia organizmu na rôznorodé zmeny. Vo všeobecnosti platí, že organizmus reaguje na zmeny (nebezpečenstvo, ohrozenie) prostredníctvom sympatikového nervového systému, v rámci ktorého sa v organizme vyplavujú stresové hormóny. Rozlišujeme akútne a chronické pôsobenie stresu na organizmus. Zatiaľ čo akútny stres môže byť spájaný s pozitívnymi dopadmi na organizmus, chronické pôsobenie stresu môže spôsobiť množstvo patologických stavov, ako sú choroby srdca a obezita, ale aj vážne poruchy duševného zdravia, ako je úzkosť a depresia. Ak sa zameriame na zdravie ústnej dutiny, stres môže byť príčinou rôznych problémov v ústnej dutine vrátane zlého dychu, ochorenia ďasien a vredov v ústnej dutine.
Zdravie ústnej dutiny je častokrát spájané so zdravotným stavom iných systémov ľudského tela, či už sa jedná o respiračný, tráviaci alebo kardiovaskulárny systém. Nedávno sa zistilo, že orálna infekcia, najmä parodontitída, môže ovplyvniť priebeh a patogenézu mnohých systémových ochorení, ako napríklad bakteriálna pneumónia, diabetes mellitus či nízka pôrodná hmotnosť. Spoločným impulzom pre rozvoj orálnych aj systémových ochorení môže byť prítomnosť stresu. Chronický stres pravdepodobne prispieva k progresívnemu rozvoju ochorení ústnej dutiny najmenej prostredníctvom dvoch ciest:
Po prvé, jednotlivci sa môžu vyrovnávať so stresom nezdravými spôsobmi, ktoré môžu byť príčinou vzniku ochorení v ústnej dutine (napr. užívanie návykových látok vrátane ilegálnych drog, alkoholu a tabaku či zlá strava). Po druhé, chronický stres prispieva k vysokej alostatickej záťaži, ktorá môže viesť k dysfunkcii fyziologických systémov kritických pre homeostázu, a tak ovplyvniť základné mechanizmy progresie ochorenia.
Psychologické faktory, ako je úzkosť a depresia, sú spojené so zmenami v imunitnej odpovedi, čo môže zvýšiť náchylnosť na parodontitídu. Stres tiež zohráva úlohu modulácie v imunitnej odpovedi čo vedie k zníženiu obrannej kapacity. V dôsledku tohto mechanizmu sa organizmus stáva náchylnejším na rozvoj psychosomatických a zápalových ochorení. Táto modulácia môže podporiť začiatok alebo progresiu ochorenia parodontu, pretože stresory môžu zhoršiť poškodenie podporných tkanív zuba.
Dve štúdie zaoberajúce sa touto problematikou zistili, že vyššie hladiny kortizolu sú spojené so zhoršením parodontitídy. Kortizol, glukokortikoidný stresový biomarker, je zodpovedný za udržiavanie homeostázy organizmu. Zvýšená produkcia tohto hormónu môže viesť k negatívnym dopadom, ako je dysregulácia imunitnej odpovede a zmeny v modulácii zápalu. Zaujímavým zistením je skutočnosť, že vyrovnané správanie je rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o výsledok parodontologickej terapie: výsledky sú lepšie u vyrovnaných pacientov. Najnovší výskum zdôrazňuje význam emočnej inteligencie, čím je vyššia, tým lepšie pacienti reagujú na parodontologickú liečbu.
V jednej štúdii autori skúmali či má vnímanie stresu súvis s negatívnym hodnotím zdravia vlastnej ústnej dutiny medzi obyvateľmi Toronta, najľudnatejšieho mesta Ontária. Zaoberali sa tiež otázkou, či dentálne poistenie a využívanie zubnej starostlivosti ovplyvňuje tento vzťah, keďže lepší prístup k dentálnej zdravotnej starostlivosti (napr. pravidelné absolvovanie preventívnych prehliadok) môže pomôcť tlmiť vplyv chronického stresu na zdravie ústnej dutiny, ako aj zdravie ostatných systémov ľudského tela.
Autori vykonali sekundárnu analýzu prierezovej štúdie s názvom „Vplyv susedstva na zdravie a pohodu“ (NEHW). Štúdia prebiehala v rokoch 2009 až 2012.
Štúdia NEHW zozbierala údaje o osobných a spoločenských faktoroch, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na duševné zdravie, pomocou osobných prieskumov u celkovo 2 412 účastníkov. Prieskum zahŕňal dve samohodnotiace otázky týkajúce sa ústneho zdravia, použité ako závislé premenné v tejto analýze.
Celkové zdravie ústnej dutiny bolo hodnotené pomocou otázky: „Povedali by ste vo všeobecnosti, že zdravotný stav vašej ústnej dutiny je…?“ (5-bodová stupnica od 1 = „výborný“ do 5 = „zlý“ zdravotný stav), zatiaľ čo bolesť v ústach sa hodnotila pomocou otázky: „Ako často ste počas posledného mesiaca pociťovali nejakú bolesť alebo nepríjemný pocit zubov alebo ďasien ?“(4-bodová stupnica od 1 = „často“ do 4 = „nikdy“). Aktuálnosť využívania profesionálnej zubnej starostlivosti bola hodnotená otázkou: „Koľko času uplynulo od vašej poslednej návštevy zubára?” (<1 rok, 1- < 2 roky, 2+ roky) a prístup k dentálnemu poisteniu bol hodnotený pomocou otázky: „Máte poistenie, ktoré pokrýva všetky alebo časť vašich nákladov na ošetrenie zubov?“ (áno verzus nie).
V štúdii hodnotili level pracovného a osobného stresu otázkami typu: „Snažíte sa vziať na seba príliš veľa vecí naraz“, „Je na vás vyvíjaný príliš veľký tlak, aby ste boli ako ostatní ľudia“, „Iní od vás očakávajú príliš veľa“. Ďalšie otázky zahrnuté v tejto analýze boli vek, pohlavie, celkový príjem domácnosti, aktuálny zamestnanecký status, imigračný status a najvyššie dosiahnuté vzdelanie.
Autori štúdie zistili, že účastníci z Toronta, ktorí uvádzali vyššie hodnoty vnímaného stresu vo svojom živote, taktiež uvádzali horšie zdravie ústnej dutiny a častejšiu bolesť v ústnej dutine v porovnaní s tými, ktorí uvádzali nižšie hodnoty stresu. Spojenie stresu s bolesťou v ústnej dutine je novinkou, zatiaľ čo zistenia tejto štúdie vo všeobecnosti podporujú iné štúdie, ktoré naznačujú pozitívnu súvislosť medzi stresom a ochoreniami týkajúcich sa ústnej dutiny. Finlayson et al (2010) našli pozitívnu súvislosť medzi chronickým stresom a horším hodnotením zdravia vlastnej ústnej dutiny.
Na základe týchto zistení je nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť úlohe psychického stresu pri rozvoji ochorení ústnej dutiny, a to aj ako príčine sociálnych nerovností v oblasti zdravia ústnej dutiny.
Záver
Stres je pre naše telo varovným signálom a je dôležité si ho uvedomiť. Ak mu načúvame, môže sa stať naším priateľom. Pokiaľ však varovné signály ignorujeme a nedokážeme obnoviť vnútornú rovnováhu, môže sa rýchlo zmeniť na úhlavného nepriateľa.
Zdroje:
1.https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11023956/
2. https://www.stomateam.cz/cz/rizeni-praxe/stres-pritel-nebo-nepritel#cookie-ok
3.https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0300571220300579?via%3Dihub
4.https://dentistry.co.uk/2018/03/26/stress-oral-health/
