Natália Gerdová, 6.ročník UPJŠ KE, Diplomová práca
Vplyv fixných a fóliových aparátov na tvorbu plaku
Definícia plaku znie: „Plak, je zubný mikrobiálny povlak, biofilm na povrchu zubov a ich náhrad, ktorý má svoju štruktúru, nedá sa odstrániť výplachom, dá sa odstrániť iba mechanicky.“ Ako baktérie priľnú k rôznym povrchom a ako sa na nich nakoniec usadia a budú prosperovať, má vplyv množstvo faktorov. Tieto faktory môžu byť ovplyvnené vlastnosťami materiálu, ako aj konštrukciou a umiestnením k povrchu, ale vo veľkej miere závisia aj od vlastností pacienta a jeho hygienických návykov v ústnej dutine. Niektoré ortodontické problémy, ako stesnanie zubov, sťažujú prístup k určitým zubným povrchom a interdentálnym priestorom, čo negatívne ovplyvňuje ústnu hygienu. Čistenie týchto oblastí môže byť veľmi náročné, a tak aj pacienti s vynikajúcim hygienickým režimom môžu mať problémy udržať tieto oblasti čisté. Aj keď ortodontická liečba pomáha v upravení traumatických oklúzií, ale s tým spojená akumulácia plaku a gingivitída počas tejto liečby, môžu viesť ku škodlivým efektom na tkanivá parodontu. Navyše, posun zubov počas prebiehajúcej ortodontickej liečby, ako napr. intrúzia, môže posunúť supragingiválny plak do subgingiválneho priestoru, čím ovplyvňuje mikroorganizmy v tomto prostredí. Prítomnosť oranžového komplexu baktérií bola zistená viac na labiálnych kovových zámkoch. Metalické zámky vykazovali vyššiu mikrobiálnu kontamináciu v porovnaní s fóliovými aparátmi.
Umiestnenie ortodontických zámkov/attachmentov, zle uložené zuby, typ aparátu, vek pacienta, slinné faktory, ústna hygiena a systémové faktory môžu mať vplyv na spôsob tvorby biofilmu. Pri použití fixných ortodontických pomôcok je adhézia mikroorganizmov a tvorba zubného povlaku ovplyvnená rôznymi premennými. Tieto faktory zahŕňajú konštrukciu a materiál zámkov, materiál ligácie, vzdialenosť medzi gingiválnym sulkom a zámkom, veľkosť plochy skloviny na vestibulárnej ploche zuba vzhľadom ku zámku, množstvo adhezívneho materiálu použitého na lepenie zámkov/attachmentov a prítomnosť zubného kazu. Ergonomický dizajn CA umožňuje jednoduché dodržiavanie vynikajúcej ústnej hygieny. Fóliový aparát nie je úplne hladký a mikrotrhlinky ako aj opotrebené oblasti uľahčujú priľnavosť mikroorganizmov. Po 14 dňoch používania sa na fóliách objavili mikropukliny, odreniny a oddelujúce sa miesta, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre prichytávanie a vývoj baktérií, ako aj miestne usadeniny vápenatého biofilmu.
Praktická časť
Naším hlavným cieľom v rámci diplomovej práce bolo skúmať a porovnávať úroveň ústnej hygieny u pacientov, ktorí sa podrobujú liečbe fixnými a fóliovými ortodontickými aparátmi. Ústna hygiena je dôležitou súčasťou našej každodennej starostlivosti o zdravie. Pri použití ortodontických prístrojov, ako sú fixné či fóliové aparáty, je ústna hygiena ešte dôležitejšia, aby sa predišlo mnohým komplikáciám. Pre dosiahnutie nášho cieľa sme využívali QHI (Quigley Hein Plaque Index) index, ktorý nám umožní kvantitatívne hodnotiť množstvo zubného mikrobiálneho povlaku u pacientov po detekcii farbiacim roztokom.
Vďaka špeciálnym farbiacim roztokom, ktoré odlišne sfarbujú čerstvý (do ružova) a zrelší (do fialovo-modra) bakteriálny plak, je možné ukázať pacientovi jednak kvantitu prítomného plaku, a taktiež časové obdobie počas ktorého nebol tento plak zo zubov odstránený. Identifikujeme zároveň aj kvalitu a lokalizáciu plaku. K vychytávaniu farbív slúžiacich na zviditeľnenie bakteriálneho plaku dochádza tak, že vďaka mäkkej konzistencii plaku nastáva adherencia farbív do jeho štruktúry. Najlepšie pre pacienta je, ak dostane číselný údaj vyjadrený indexom, aby to vedel pri ďalšej kontrole posúdiť či došlo k zlepšeniu. Index nám podáva informáciu o stave ústnej hygieny vyjadrenej číslom, ktoré nám udáva kvantitu plaku, zubných kazov či intenzitu krvácania.
Obr. 1: Stupne hodnotenia QHI indexu (Zdroj: upravené podľa https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0002817762510039)
Výpočet indexu QHI sa robí tak, že spočítame všetky namerané hodnoty a následne toto číslo vydelíme počtom vyšetrených zubov. Pomocou tohto indexu posúdime kvantitu plaku a taktiež nás informuje o zanedbávaní ústnej hygieny pacienta. Výsledná číselná hodnota, index, však presne nešpecifikuje, kde alebo na ktorých povrchoch má pacient ponechaný povlak, jedná sa o orientačné posúdenie.
Záver
Naša hypotéza, že pacienti s fóliovými aparátmi preukazujú nižšiu úroveň plaku (nižší QHI index) v porovnaní s pacientami, ktorí používajú fixné aparáty, sa potvrdila. Priemerná hodnota QHI indexu v skupine pacientov s fóliovými aparátmi bola zaznamenaná na úrovni 2,16, zatiaľ čo pri fixných strojčekoch sme zaznamenali vyššiu priemernú hodnotu QHI indexu vo výške 3,19. Avšak na základe zistení počas klinického vyšetrenia realizáciou detekcie plaku sme dospeli k záveru, že ani v skupine pacientov v liečbe fóliovými aparátmi sme nezaznamenali absenciu plakových nánosov. To upozorňuje na skutočnosť, že aj pacient s fóliovým aparátom bez adekvátneho inštruovania ohľadom ústnej hygieny nemá v dostatočnej miere očistené plochy zubov.
Komplexným zhodnotením výsledkov a štúdií usudzujeme, že výber typu ortodontického aparátu nemá významný vplyv na úroveň ústnej hygieny. Je totiž jasné, že najdôležitejším faktorom je samotná spolupráca pacienta a pravidelné návštevy dentálnej hygieny, ktoré musia byť doplnené efektívnou domácou starostlivosťou o ústnu dutinu. Tieto aspekty majú oveľa väčší dosah na úroveň ústnej hygieny než samotný typ ortodontického aparátu.
Obr. 2: Koláž zachytávajúca rôzne prípady akumulácie plaku po jeho detekcii u pacientov s fixným a fóliovým aparátom
Zdroje
1. KOVAĽOVÁ, E., KONEČNÝ, M., ŠESTÁKOVÁ, M. (2023). Parodontológia 5. Michal Vaško vydavateľstvo. ISBN: 978-80-8198-054-1
2. ELIADES, T., KATSAROS, CH. (2019). The Ortho-Perio Patient, Quintessence Pub Co., ISBN 978-0-86715-679-9, 224 p.
3. ANDEL,P. (2006). Hygiena v ortodoncii I. Stoma Team, Vol. 6, p. 14-15.
4. GUO, L., FENG, Y., GUO, H.G., et al. (2016). Consequences of orthodontic treatment in malocclusion patients: clinical and microbial effects in adults and children. BMC Oral Health.;16:112. Dostupné na: doi:10.1186/s12903-016-0308-7
5. GUJAR, A. N., AL-HAZMI, A., RAJ, A. T., PATIL, S. (2020). Microbial profile in different orthodontic appliances by checkerboard DNA-DNA hybridiza- tion: An in-vivo study. American Journal of Orthodontics and Dentofacial Orthopedics, 157(1), p. 49-58. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j. ajodo.2019.01.026
6. ADDY, M., SHAW, W. C., HANSFORD, P., HOPKINS, M. (1982). The effect of orthodontic appliances on the distribution of Candida and plaque in adolescents. Br J Orthod, Vol. 9, No. 3, p. 158-163. Dostupné na: https://doi.org/10.1179/bjo.9.3.158
7. MIETHKE, R. R., BRAUNER, K. A (2007). Comparison of the periodontal health of patients during treatment with the Invisalign system and with fixed lingual appliances. Journal of Orofacial Orthopedics = Fortschritte der Kieferorthopadie: Organ/official Journal Deutsche Gesellschaft fur Kieferorthopadie, 68(3), p. 223-231. Dostupné na: https://doi.org/10.1007/s00056-007-0655-8
8. GUO, R., ZHENG, Y., LIU, H., LI, X., JIA, L., LI, W. (2018). Profiling of subgingival plaque biofilm microbiota in female adult patients with clear aligners: a three-month prospective study. PeerJ, 6, e4207. Dostupné na: https://doi.org/10.7717/peerj.4207
