Klára Klanicová, 3.ročník LF UK BA
Úzkosť a strach zo zubného ošetrenia čoraz častejšie trápi deti a ich rodiny, čo vedie k zhoršeniu zdravia ústnej dutiny a následne k potrebe nákladného ošetrenia. Správanie detí by sa mohlo upraviť pomocou techniky rozptýlenia, čím by sa zlepšila kvalita zubného ošetrenia. Na základe tejto skutočnosti bola zrealizovaná štúdia, ktorá hodnotí účinky audiovizuálneho rozptýlenia na správanie detí a prejavy bolesti počas návštevy zubára.
Úvod
Prevalencia úzkosti a strachu u detských pacientov sa v rôznych populáciách pohybuje od 5 % do 20 %. Uvádza sa, že pätina dospelej populácie trpí úzkosťou a strachom zo zubárov a polovica z nich opísala, že sa u nich počas návštevy zubnej ambulancie vyvinul strach zo zubného ošetrenia. Štúdie ukázali, že rozvoj úzkosti a strachu u detí je silne spojený s negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z bolestivých stomatologických zákrokov. Okrem toho má rodičovský postoj významný vplyv na rozvoj úzkosti u dieťaťa. Početné štúdie uvádzajú, že deti s úzkosťou majú vyššiu mieru zubného kazu a spájajú sa s odloženými alebo zrušenými termínmi u zubného lekára.
S cieľom povzbudiť deti k návšteve zubnej ambulancie, bola navrhnutá séria techník na zlepšenie správania detí. Základnou technikou riadenia správania môže byť metóda pomocou tell‐show‐do, ovládanie hlasom, rozptýlenie a povzbudenie. Pokročilé techniky predstavujú stabilizáciu detského pacienta v kresle, aby sme obmedzili nadmerný pohyb, sedáciu a celkovú anestéziu počas zubného zákroku u pacientov, ktorí sú v mentálne, fyzicky alebo medicínsky nevyhovujúcom stave. Štúdie ukázali, že vhodné techniky vedenia správania môžu viesť k zníženiu príjmu liekov, zvýšeniu bezpečnosti pacienta a zníženiu vedľajších účinkov. Filcheck a kol. uviedli, že púšťanie videonahrávok malo vplyv na odvádzanie pozornosti detí od obávaných podnetov a považovalo sa to za jednu z najatraktívnejších metód na úpravu správania detí počas zubného ošetrenia. Bola preukázaná účinnosť audiovizuálneho rozptýlenia pomocou video okuliarov pri zvládaní úzkosti a znižovaní strachu u detí počas zubného ošetrenia. Zistilo sa, že audiovizuálne okuliare účinne znížili hlásenú bolesť počas injekcií lokálneho anestetika a boli úspešnou technikou rozptýlenia počas zubného ošetrenia.
Metódy
Štúdia bola uskutočnená na Alabamskej univerzite v Birminghame v rozmedzí od decembra 2016 do septembra 2017. Cieľovou skupinou boli deti od 4-6 rokov, pričom deti s výraznými kognitívnymi alebo fyzickými obmedzeniami, alebo ak ich sprevádzala iná dospelá osoba ako ich rodičia, boli zo štúdie vylúčené. Po dohode o účasti bolo zaradených a ošetrených v detskej stomatologickej ambulancii 41 dievčat a 41 chlapcov. Od každého rodiča bola získaná lekárska a zubná anamnéza. Počas odoberania anamnézy bola skúsenosť dieťaťa z predchádzajúcej návštevy zubára poskytnutá ich rodičmi a označená ako pozitívna, neutrálna alebo negatívna. Deti boli náhodne rozdelené do dvoch skupín – kontrolná skupina (CTR, N = 39) a skupina s audiovizuálnym rozptýlením (AVD, N = 61).
Stupnice hodnotenia bolesti a škály hodnotenia správania
Počas štúdie bol určený jeden zubný lekár, aby vyhodnotil stupnicu vnímania bolesti na tvári dieťaťa a stupnicu správania. Subjektívne prejavy bolesti dieťaťa boli zhromaždené tak, že sa deťom ukázala stupnica Wong-Baker Faces Pain Rating Scale, ktorá bola vytvorená pre deti, aby im pomohla komunikovať o svojej bolesti a používa sa u 3 a viacročných detí. Wong‐Baker Faces Rating Scale je nástrojom na sebahodnotenie (0: Bez bolesti, 2; Bolí trochu, 4; Bolí trochu viac, 6; Bolí ešte viac, 8; Bolí veľmi veľa, 10; Bolí najviac).
Prejavy správania dieťaťa sa zhodnotili pomocou Franklovej hodnotiacej stupnice správania podľa pokynov Americkej akadémie pediatrického zubného lekárstva pre správanie detského pacienta. (AAPD, 2020 ). Franklova stupnica hodnotenia správania je často používaný systém hodnotenia správania v klinickej stomatológii aj vo výskume. Táto škála označuje pozorované správanie dieťaťa do štyroch kategórií (1; určite negatívne, 2; negatívne, 3; pozitívne, 4; určite pozitívne).
Merania
Na začiatok bola každému dieťaťu z oboch skupín ukázaná stupnica Wong-Bakerovej škály hodnotenia bolesti v rozsahu od 0 (bez bolesti) do 10 (najhoršie bolesti). Deti v oboch skupinách podstúpili ošetrenie, a to buď náhradu korunky z nehrdzavejúcej ocele, alebo extrakciu v lokálnej anestézii. Deťom s audiovizuálnym rozptýlením boli poskytnuté filmy chránené autorskými právami Disney v anglickej alebo španielskej verzii podľa ich želania. Obrazovku bolo možné nastaviť vo vertikálnom a horizontálnom smere, aby to vyhovovalo každému dieťaťu. Hlasitosť zvuku bola upravená tak, aby deti mohli počúvať pokyny zubára. Deti zo skupiny AVD sledovali film počas celého stomatologického operačného výkonu. Film sa premietal predovšetkým pred podaním lokálneho anestetika. Po dokončení plánovaného stomatologického zákroku zubár opäť vyhodnotil stupnicu bolesti na tvári detí pomocou stupnice Wong‐Baker Face Scale a počas zákroku vyhodnotil Franklovu stupnicu. Okrem toho boli deti požiadané o vyjadrenie spokojnosti s AVD počas zubného ošetrenia.
Výsledky
Bolesť po výkone bola bežne hodnotená ako 0, pričom 68,5 % (42/61) skupiny AVD a 76,9 % (30/39) skupiny CTR neuviedlo žiadnu bolesť. V skupine AVD 29,5 % (18/61) detí hodnotilo bolesť po výkone ako stupeň 4, zatiaľ čo v skupine CTR 15,4 % (6/39). Jedno (1,6 %, 1/61) zo skupiny AVD a traja (7,7 %, 3/29) zo skupiny CTR uviedli stupeň bolesti 2. Celkovo v skupine AVD 32,8 % (20/61) uviedlo akúkoľvek bolesť pred výkonom a 31,2 % (19 /61) hlásili akúkoľvek bolesť po výkone bez významného rozdielu pred a po výkone (p = 0,5637). V skupine CTR bola bolesť hlásená 15,4 % (6/39) a 23,1 % (9/39) bez významného rozdielu pred a po výkone (p = 0,0833). Skóre bolesti sa medzi skupinami AVD a CTR významne nelíšili (p = 0,2073).
Skóre Franklovej stupnice správania pred a po výkone zaznamenal zubár a vyhodnotil zmeny správania dieťaťa ako zlepšené, nezmenené alebo zhoršené. Medzi skupinami AVD a CTR bol významný rozdiel na základe skóre Franklovej škály. V skupine AVD bolo 91,8 % detí (56/61) klasifikovaných ako „Určite pozitívne“ oproti 35,9 % (14/39) v skupine CTR. Žiadne deti v skupine AVD neboli klasifikované ako negatívne oproti 10,3 % (4/39) v skupine CTR.
Diskusia
Bolo dokázané, že použitie audiovizuálnych okuliarov je efektívnejšie než sledovanie televízie alebo použitie oxidu dusného. V porovnaní s podobnými technikami, ako je relaxácia pri hudbe, rozprávanie príbehov, počúvanie zvuku cez slúchadlá, hranie videohier a sledovanie televízie, sa ukázalo, že systém AV okuliarov minimalizuje obavy detí zo zubného ošetrenia. Okrem toho sa zistilo, že systém AV okuliarov zlepšuje spoluprácu detí so zubárom. AVD zvyšuje pozornosť a spokojnosť väčšiny detí počas zubného ošetrenia. Navyše väčšina rodičov a zubného personálu bola spokojná s používaním AVD. Zatiaľ čo technika AVD nie je určená na to, aby nahradila komunikáciu na budovanie dôvery, alebo aby nahradila používanie oxidu dusného, štúdia podporuje používanie AVD počas zubných zákrokov, na posilnenie pozitívneho postoja k zubnému ošetreniu.
Záver
AVD nemusí ovplyvniť kognitívne a emocionálne prejavy bolesti u detí pri zubnom zákroku, je však prospešné na odvrátenie pozornosti pacienta od nepríjemného zákroku. AVD by však mohlo byť užitočným doplnkovým zariadením na pritiahnutie pozornosti detí a mohlo by sa použiť v niektorých prípadoch na zlepšenie ich spolupráce. Preto by sa AVD malo používať ako doplnkové zariadenie popri budovaní dôvery a komunikácie s detským pacientom.
