Silvia Lenerová, LF UK BA, 4.ročník
Úsmev a krásne biele zuby dodávajú zdravší a estetickejší vzhľad a tiež môžu zohrávať dôležitú rolu v spoločenskom živote každého jedného z nás. Farba zubov závisí od mnohých faktorov – genetika, fajčenie, konzumácia jedál a nápojov, ktoré zafarbujú zuby. V súčasnej dobe stále narastá počet ľudí, ktorí vyhľadávajú rôzne metódy, akými sa dá získať žiarivo biely úsmev. Veľmi používanou technikou pre ľudí sa v dnešnej dobe stáva domáce bielenie. Aký má však bielenie zubov vplyv na zdravie zubnej skloviny?
Prirodzene sa v súvislosti s témou bielenia zubov vyskytujú aj obavy – napríklad o bezpečnosti tejto procedúry a jej vplyv na vitálne zuby. Najmä domáce bielenie zubov môže u ľudí vyvolávať obavy z alterácií zubnej skloviny. Mikrotvrdosť zubnej skloviny je vlastnosť, ktorú možno použiť na hodnotenie stavu a mechanických vlastností zubnej skloviny po dentálnom bielení.
História bielenia
Bielenie zubov sa začalo asi pred 4000 rokmi u starých Egypťanov, ktorí vytvorili mletú pastu pomocou mletej pemzy zmiešanej vo vínnom octe. Aj starovekí Rimania dbali na zafarbenie svojho chrupu. Svoje zuby sa snažili brúsiť napríklad čiastočkami popola alebo zuby bielili pomocou moču (amoniak v moči pôsobil ako bieliaci prostriedok).
Signifikantný je však rok 1977 kedy bola popísaná úplne prvá technika bielenia zubov. Techniku popísal doktor Chapple, ktorý ako bielidlo použil kyselinu chlórovodíkovú.
Neskôr, v roku 1989 dvaja páni Haywood a Hayman predstavili prvý krát metódu bielenia prostredníctvom karbamid peroxidu a týmto položili základy pre dnešné moderné bieliace techniky používané v stomatologických ambulanciách, ako aj pre prípravky, ktoré sú vhodné na domáce bielenie. Voľné radikály vznikajúce rozkladom peroxidu vodíka – hlavnej zložky bieliacich gélov – oxidujú molekuly dodávajúce farbu a podporujú bieliaci účinok.
Štúdia
Už niekoľko štúdií skúmalo vplyv bielenia na zubné tkanivá. Avšak niektoré štúdie ukázali, že nedochádza k žiadnym významným zmenám v povrchovej úprave skloviny, iní však uviedli štrukturálne zmeny po použití 10 %-tného karbamid peroxidového gélu. V dôsledku toho bola zhotovená komplexná meta-analýza, ktorej cieľom bolo stanoviť definitívne vedecky podložené výsledky.
Pre vypracovanie tejto meta-analýzy bol použitý aj tzv. random-effect model za účelom udržať rovnováhu medzi všetkými štúdiami, ktorých dáta boli použité, bez toho aby sa znižovala váha štúdií aj s menšími veľkosťami vzoriek. Podľa Borenstein et al., je toto práve najvhodnejší spôsob, podľa ktorého aj metodológovia rozlišujú štúdie od tých, ktoré boli realizované bez akýchkoľvek prepojení.
Do tejto štúdie boli zahrnuté štúdie in vitro, ktoré použili umelé sliny, ktoré však nie sú schopné reprodukovať všetky charakteristické vlastnosti lícneho prostredia, ale približujú sa skutočným podmienkam. Boli nájdené iba tri štúdie in situ s 21-dňovým časom bielenia.
Počas vývoja tejto metaanalýzy sa zistilo, že v rôznych štúdiách bolo použitých niekoľko metodík. Rozdiely v čase a perióde bielenia, parametre používané pri testovaní mikrotvrdosti, komerčná značka použitého bieliaceho gélu a formy skladovania vzoriek obmedzovali počet predmetov použitých na metaanalýzu.
Štúdie použili zdravé extrahované ľudské zuby bez akejkoľvek zlomeniny. Zuby boli umyté a dezinfikované. Korunka bola oddelená od koreňa a bola použitá iba korunková časť. Korunka bola potom rozdrobená na malé bloky a ich povrchy boli riadne ohobľované a vyleštené. Dôležitosť lešteného povrchu vzorky pre test mikrotvrdosti je umožniť pozorovanie značky vtlačku.
Existujú dva typy tvrdosti založené na používanom indentore, a to Vickers a Knoop. Rozdiel medzi nimi spočíva v tvare indentoru. Vickersova skúška mikrotvrdosti zanecháva štvorcovú stopu, pretože vrúbkovaný diamant má tvar štvorcovej pyramídy. Indentor mikrotvrdosti Knoop má tvar pyramídového diamantu, ktorý zanecháva stopu kosoštvorca. Testy mikrotvrdosti sa aplikovali pred bielením a po ňom, podľa navrhovaného času bielenia každej štúdie (7, 14 a 21 dní).
Demineralizáciu môže ovplyvniť aj stupeň kyslosti gélu. Čím nižšie je pH gélu, tým väčšia bude rozpustnosť vápnika a fosforečnanu prítomných v sklovine. Bieliace gély s kritickým pH (medzi 5,2 a 5,8) môžu zmeniť povrch skloviny a spôsobiť demineralizáciu. Keď sa však bieliaci gél v ústach disociuje, jeho pH sa zvyšuje. Remineralizačný účinok slín a degradácia 10% karbamidperoxidu v amoniaku môže zvýšiť hodnotu pH a znehodnotiť demineralizačný potenciál bieliaceho gélu.
Produkty rôznych komerčných značiek majú rôzne formulácie a hodnoty pH, aj keď je účinná látka rovnaká. Pri zmenách mikrotvrdosti však pH nie je rozhodujúcim faktorom. Povrch skloviny môže byť vystavený malým poškodeniam, ktoré zvyšujú jeho drsnosť avšak bez signifikantného poklesu mikrotvrdosti.
Možné faktory, ktoré môžu byť príčinou tohto výsledku, zahŕňajú nasledovné:
- nízke pH či prítomnosť kyslých karbopolových látok
- dlhý čas kontaktu medzi povrchom zubov a bieliacim gélom, najmä v noci, keď sa znižuje množstvo slín, čo sťažuje zvýšenie pH.
Skenovacia elektrónová mikroskopia ukazuje povrch nevybielenej skloviny a drsnosť povrchu po použití 10% karbamidperoxidového bieliaceho gélu. Použitie 10% karbamidperoxidu vedie k zvýšenej drsnosti povrchu s prítomnosťou jamiek, jamiek a erózií. Póry sa zväčšujú s výskytom defektov povrchovej erózie ihneď po bielení, ktoré môžu zmiznúť po 3 mesiacoch v dôsledku remineralizačného účinku slín.
Tieto výsledky sú v súlade so zisteniami z niekoľkých predtým publikovaných štúdií. Všetky štúdie aplikovali 10% karbamidperoxidový bieliaci gél počas 6–8 hodín denne (čas expozície) a merali hodnotu mikrotvrdosti po dobu 7, 14 a 21 dní po bielení. Výsledky sa teda nevzťahujú ani na klinické aplikácie na dlhšie obdobia, ani na frekvenciu používania gélu. V tejto súvislosti sú potrebné ďalšie štúdie.
Záver
Na základe zozbieraných dát z tejto metaanalýzy dochádzame k záveru, že bielenie prostredníctvom gélu 10%-tného karbamid peroxidu mikrotvrdosť skloviny nijako neznižuje, za predpokladu, že sa používa v intervaloch 6-8 hodín denne po dobu 7,14 alebo 21 dní.
Zdroje:
1.https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/adj.12494
