Simona Šarmírová, LF UK BA, 3. ročník
Zubný kaz patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia, ktoré postihujú našu populáciu. Prevencia zubného kazu spočíva najmä v správnom čistení zubov, vo vhodnej výžive a v správnom používaní vhodných zubných pást a ústnych vôd. Avšak naše chápanie toho ako vzájomne interagujú antimikrobiálne látky ústnych vôd v spolupôsobení s fluoridmi pri remineralizácií kariéznych lézií je však nedostatočné. Z toho dôvodu účelom tejto štúdie bolo posúdiť pôsobenie povrchovo aktívnych látok v zubných pastách na remineralizáciu skloviny spojenú s liečbou chlórhexidínom. Cieľom štúdie bolo objasniť dôležitosť čakacej doby medzi použitím fluoridovej zubnej pasty a výplachom CHX.
Zubný kaz môžeme definovať ako progresívnu demineralizáciu a deštrukciu tvrdých zubných tkanív. Vzniknutie kariéznej lézie je podmienené striedaním procesu demineralizácie a remineralizície skloviny. Demineralizáciou dochádza k poškodeniu povrchu skloviny, ktorá sa pôsobením kyselín rozpúšťa a uvoľňuje najmä kalcium a fosfáty. Tento proces môže byť inhibovaný remineralizáciou. Práve pravidelné čistenie zubov pomocou fluoridových zubných pást, po ktorom nasleduje vypláchnutie ústnej dutiny antibakteriálnymi ústnymi vodami sa využíva na zníženie výskytu a závažnosti zubného kazu a pri chorobách parodontu.
Fluoridy a chlorhexidín
Fluorid podporuje remineralizáciu kariéznych lézií a inhibuje demineralizáciu povrchov zubov. Pri klinických štúdiách sa zistilo, že pri koncentráciách fluoridu medzi 1000 a 1250 ppm prišlo k zlepšeniu prevencie zubného kazu o 23% a pri koncentráciách fluoridu medzi 2400 a 2800 ppm prišlo k zlepšeniu prevencie zubného kazu o 36%.
Návyky ústnej hygieny majú významný vplyv na účinnosť fluoridov. Napríklad, Marinho a kol. zistili, že čistením zubov dvakrát denne vs raz denne dokážeme až o 14% znížiť riziko vzniku zubného kazu. Okrem frekvencie čistenia zubov je dôležitý aj spôsob vyplachovania ústnej dutiny po čistení zubov fluoridovou pastou. Najvyššie koncentrácie fluóru boli zistené, keď subjekty po vyčistení zubov nevypľuli zvyšky pasty, ale použili ju ako ,,ústnu voduˮ. Na druhej strane vypláchnutie zubnej pasty vodou z vodovodu malo za následok zníženie intraorálnej hladiny fluóru.
Tenzidy, zložky zubných pást, sú povrchovo aktívne látky, ktoré sú zodpovedné za penivý účinok, intraorálnu disperziu zubných pást a micelizáciu vo vode nerozpustných zložiek akými sú príchute a antibakteriálne organické zlúčeniny. Veľmi často používaným tenzidom v zubných pastách bolo SDS, ktoré má dráždivé účinky a to viedlo výrobcov k použitiu menej dráždivých povrchových látok (avšak na úkor penivosti) ako sú napr. sarkozináty a kokamidopropylbetain (CAPB).
Tieto látky môžu ovplyvňovať dodávanie fluóru do tvrdých zubných tkanív, pretože môžu modulovať povrchový náboj hydroxyapatitu, blokovať tak väzobné miesta pre fluorid a tým spôsobiť zníženie remineralizácie.
Chlórhexidín (CHX) znižuje výskyt zápalu ďasien a dokáže pôsobiť proti širokému spektru mikroorganizmov vrátanie kvasiniek, baktérií, dermatofytov a niektorých lipofilných vírusov. CHX vytvára na povrchu zuba povlak s hrúbkou niekoľkých mikrometrov, ale pravdepodobne nedifunduje dovnútra zubnej skloviny.
Pri používaní chlórhexidínu sa môže vyskytnúť nežiadúci účinok v podobe zafarbenia zubov, ktorý súvisí s katiónovou povahou molekuly chlórhexidínu. Zafarbenie je výsledkom zrážacej reakcie medzi CHX, ktorý je viazaný na zuby a látkami, ktoré sa nachádzajú v potravinách a nápojoch. Katiónová povaha molekuly chlórhexidínu tiež spôsobuje, že jeho aktivita sa rýchlo znižuje v prítomnosti aniónových látok, ktoré sa nachádzajú v určitých druhoch zubných pást, preto je pri používaní CHX potrebná opatrnosť.
U pacientov s vysokým rizikom vzniku zubného kazu a parodontitídy sa odporúča použitie fluoridovej zubnej pasty, ktorá slúži ako prevencia zubného kazu, po ktorej nasleduje vypláchnutie antimikrobiálnou ústnou vodou (prevencia parodontitídy). Niektoré štúdie preukázali, že tenzidy môžu znižovať antimikrobiálny účinok katiónových antimikrobilánych látok ako sú CHX alebo cetylpyrydíniumchlorid, preto je vhodné medzi použitím fluoridovej zubnej pasty a CHX vytvoriť časový rozostup pre minimalizovanie vzájomnej interakcie a tým zvýšiť účinnosť jednotlivých látok.
Laboratórna štúdia
Táto štúdia sa zaoberala určením vplyvu povrchových aktívnych látok zubných pást (SDS alebo CAPB) na remineralizáciu kariéznych lézií spojenú s výplachom CHX. Ďalším cieľom bolo určiť ,,čakaciu dobuˮ – čas medzi aplikáciou fluoridovej zubnej pasty a CHX.
Metódy štúdie
Vo vzorkách skloviny sa vytvorili kariézne lézie a rozdelili sa do 10 liečebných skupín na základe Vickersovej skúšky tvrdosti (VHN). Tieto lézie boli podrobené 10 dňovému modelu pH cyklovania. Počas tohto režimu boli lézie ošetrené dvakrát denne zubnou pastou (s obsahom 1150 ppm fluoridu, s SDS alebo CAPB), po ktorej nasledovalo ošetrenie roztokom CHX ( 0, 15, 30 alebo 60 minút po ošetrení zubnou pastou) alebo roztokom bez CHX (negatívna kontrola). Po ukončení sa podľa VHN vypočítal rozsah remineralizácie lézií (∆VHN).
Výsledky štúdie
- Liečba zubnou pastou s CAPB viedla k výrazne väčšej remineralizácií ako liečba so zubnou pastou, ktorá obsahovala SDS.
Hydroxyapatit pozostáva najmä z vápnika, fosfátu a hydroxylových skupín. Na povrchu kryštálov hydroxyapatitu je viac fosfátových skupín ako atómov vápnika, preto má sklovina negatívny povrchový náboj. SDS je aniónová molekula, zatiaľ čo CAPB obsahuje pozitívne aj negatívne elektrické náboje. Môže to znamenať, že zubné pasty obsahujúce CAPB majú menšiu afinitu k miestam viažucim vápnik na povrchu skloviny ako zubné pasty, ktoré obsahujú SDS, čo zvyšuje počet väzobných miest pre fluorid. Vyššia afinita SDS k povrchu lézie zas môže brániť transportu iónov do lézie, a taktiež môže blokovať aktívne miesta rastu kryštálov.
- Remineralizácia s 0 – minútovou čakacou dobou bola významne nižšia ako s 30- minútovou čakacou dobou a s negatívnou kontrolou, kde sa liečba CHX nepoužila.
Keďže je CHX katiónová molekula adsorbuje na negatívne nabité povrchy akou je sklovina, zároveň má však veľkú afinitu k záporne nabitému SDS, čo môže viesť k jeho desorbcii z povrchu skloviny a ,,inaktiváciiˮ a súčasne môže viesť k vychytávaniu záporne nabitého fluóru. Vzhľadom na túto skutočnosť pokiaľ sa výplach CHX uskutočnil ihneď po použití fluoridovej zubnej pasty s CAPB a SDS dôjde k menšej remineralizácií ako u vzorky s negatívnou kontrolou, v ktorej sa ošetrenie CHX nepoužilo. Predĺženie čakacej doby medzi ošetrením fluoridom a CHX, preto umožňuje zabudovať viac fluóru do štruktúry skloviny.
Pri interpretácií týchto údajov si musíme uvedomiť, že táto štúdia sa uskutočnila in vitro a nezohľadňovala mäkké tkanivá, ktoré slúžia ako rezervoár fluóru. V organizme môže byť fluorid a CHX zachytávaný na jazyku a vďaka jeho veľkej povrchovej ploche môže dôjsť k zvyšovaniu dostupnosti aktívnych látok a tak k ovplyvneniu remineralizácie.
Záver
Z laboratórnych štúdií vyplýva, že zubné pasty, ktoré obsahovali CAPB naznačovali významne väčšiu remineralizáciu ako zubné pasty obsahujúce SDS, preto je možné ich použiť pri liečbe pacientov s vysokým rizikom vzniku zubného kazu.
Absencia CHX ako doplnku k fluoridovým zubným pastám viedla k väčšej remineralizácií zubnej skloviny v porovnaní s okamžitým použitím CHX po použití fluoridových zubných pást. Zo štúdie vyplýva, že po vyčistení zubnou pastou sa odporúča 30-minútová čakacia doba, kým ošetríme zuby CHX. Zafarbeniu zubov po použití CHX môžeme predísť používaním CHX v cykloch t.j. iba po určitú dobu a samozrejme nevyhnutná je pravidelná hygiena ústnej dutiny.
Zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5963912/#__sec6title
2. https://www.solen.sk/storage/file/article/e08185dc6fe257cca58e39b4df328a98.pdf
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9643233/
4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29898179/
