Zuzana Bátorová, LF UPJŠ KE, 4. ročník
Príchod dieťaťa na svet je sprevádzaný veľkou radosťou. Dojčenie sa v prvých mesiacoch života stáva súčasťou bežného života matky aj dieťaťa. Prvé pokusy o dojčenie sa začínajú do 2 hodín po pôrode dieťaťa a samotné dojčenie zvyčajne pretrváva po dobu 1-2 rokov v priemere. Existuje len málo štúdií, ktoré sa zaoberajú práve vplyvom dojčenia na vznik zubného kazu v dočasnom chrupe.
V súčasnosti je až 9% svetovej populácie postihnutej neliečeným zubným kazom v mliečnom chrupe. Toto ochorenie spôsobuje bolesť a nepriaznivo ovplyvňuje život detí a ich rodín. Súčasne publikácie definujú zubný kaz ako ochorenie, ktoré je podmienené prijímaním cukru.
Ako dlho dojčiť ?
Americká pediatrická spoločnosť odporúča dojčenie po dobu najmenej 12 mesiacov a následne by matka a dieťa mali v dojčení pokračovať tak dlho, ako je to pre obe strany vyhovujúce. Na druhej strane je Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá odporúča dojčenie po dobu 24 mesiacov a viac. Vo všeobecnosti je známe, že dojčenie má pozitívny vplyv na zdravie detí a znižuje úmrtnosť dojčiat. Avšak predchádzajúce výskumy naznačili, že dojčenie po určitom časovom období môže byť príčinou zvýšeného výskytu zubného kazu u detí.
Objavili sa však aj štúdie, ktoré túto súvislosť potvrdiť nedokázali. Tento výrazný rozdiel medzi výsledkami zapríčinili faktory ako stravovacie návyky, rôzne postupy v ústnej hygiene dieťaťa či expozícia fluoridom.
I napriek niektorým dôkazom, že dojčenie po 12. mesiaci života má významný vplyv na rozvoj zubného kazu u detí sú tieto tvrdenia odvodené z vysoko heterogénnych štúdií a chýba im kontrola kľúčových mätúcich faktorov.
Touto problematikou sa zaoberá aj štúdia K.G. Peresa, ktorá bola realizovaná v Južnej Brazílii. Štúdie sa zúčastnilo 1303 brazílskych detí do veku 5 rokov, ktorých stav ústneho zdravia bol vyhodnocovaný na základe DMFS indexu. Vo veku 3,12 a 24 mesiacov boli zbierané dáta o dojčení dieťaťa a vo veku 24,48 a 60 mesiacov o spotrebe cukru.
Ako prebiehala štúdia?
Zber dát prebiehal za pomoci dotazníkov, presne prispôsobených veku dieťaťa. Spotreba cukrov bola sumarizovaná na základe zoznamu potravín alebo skupín potravín, ktoré boli skonzumované 24 hodín pred rozhovorom. Pri každej potravine bolo nutné zadefinovať, v ktorej časti dňa ju dieťa jedlo a celková frekvencia výskytu potraviny v jedálničku dieťaťa. Taktiež sa zbierali informácie o nočnom kŕmení dieťaťa z fľaše do veku 5 rokov. Premenná orálneho správania (frekvencia čistenia zubov a návštev zubára) do analýzy nebola zahrnutá.
Aký bol výsledok ?
Až 86,6% detí malo prítomný zubný kaz vo veku do 5 rokov, pričom 48% týchto detí malo zubným kazom postihnutú aspoň 1 plôšku. Z 1303 detí , približne 7% nikdy nekonzumovalo cukor. A takmer polovica vzorky bola vo veku 5 rokov stále kŕmená z fľaše.
Pán doktor K.G. Peres vo svojej štúdií Vplyv predĺženého dojčenia na zubný kaz uvádza, že dojčenie 24 mesiacov a viac zvýšilo riziko vzniku zubného kazu vo veku 5 rokov a teda, tieto deti mali vyššiu pravdepodobnosť na vznik ECC (= early childhood caries). Tento stav nebol ovplyvnený konzumáciou cukru počas života.
Zvýšené riziko výskytu zubného kazu môže súvisieť so zvýšenou frekvenciou dojčenia či nočným dojčením na požiadanie, kedy je čistenie zubov značne sťažené.
U detí, ktoré boli vystavované dlhodobejšiemu nočnému dojčeniu, vzrástlo riziko výskytu zubného kazu až 7-násobne. Niektorí autori zdôrazňujú, že samotné gény a vplyv vonkajšieho prostredia môžu zmeniť náchylnosť na zubný kaz u detí a to dokonca aj v rámci toho istého chrupu, avšak dojčenie ako rizikový faktor zohľadnené nebolo.
Predĺžené dojčenie taktiež uľahčuje kolonizáciu Streptoccocus mutans, ktorý je najbežnejšou baktériou spojenou so vznikom zubného kazu. Ďalším rizikovým faktorom je samotné zloženie materského mlieka. Materské mlieko vytvára na hladkých povrchoch viac kazov ako kravské mlieko, ale súčasne vykazuje nižšiu kariogenitu ako dojčenská výživa alebo sacharóza. V materskom mlieku je taktiež vysoká hladina laktózy, ktorá spôsobuje znižovanie pH zubného plaku a tým prispieva k tvorbe zubného kazu.
Záver
Vo všeobecnosti rozlišujeme dva rôzne účinky predĺženého dojčenia, a to priemerný počet zubov postihnutých zubným kazom a závažnosť zubného kazu. Výhradné dojčenie od 5-12 mesiacov chráni pred maloklúziou a zubným kazom. Z pohľadu ošetrujúceho lekára by matky mali byť poučené priamo v ordinácii zubného lekára o dôležitosti dojčenia pre ústne zdravie dieťaťa a taktiež je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť čistenia zubov. Matkám môžeme odporučiť, aby svojim deťom zuby pred spaním čistili a používali fluoridované zubné pasty v primeraných množstvách, aby sme zabránili demineralizácii zubov. Zubná pasta s obsahom fluoridov môže znížiť demineralizáciu zubov, závisí to však od spotreby cukrov.
ECC je problém verejného zdravia, pretože predstavuje závažný, no predchádzateľný stav, ktorý vedie k bolesti a to môže ovplyvniť kvalitu života detí. Taktiež predstavuje najčastejší dôvod hospitalizácie a celkovej anestézie u detí.
Dojčenie trvajúce 24 mesiacov a viac zvyšuje riziko vzniku ECC a preto by opatrenia na prevenciu zubného kazu v detskom veku mali byť prijaté čím skôr, pretože dojčenie je pre zdravie detí prospešné.
Zdroje:
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28759394/
- obrázok: https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/dental-medicine-healthcare-dentist-examining-little-1191708370
- Ilustračný obrázok: https://unsplash.com/photos/oiOa9Ik8HYw
