Simona Kaletová, LF UK BA, 4. ročník
Rekurentná aftózna stomatitída (RAS) je častým ochorením nejasnej etiopatogenézy, pre ktorú existuje len symptomatická terapia. Pacienta je potrebné poučiť, že RAS nie je podmienená infekčne a že nie je spôsobená vírusom infekcie herpes simplex. Rekurentná aftózna stomatitída je charakterizovaná ulceráciami na sliznici ústnej dutiny, ktoré recidivujú niekoľko rokov, sú pomerne časté, vznikajú v ktoromkoľvek veku, ale najmä v mladej dospelosti.
Diagnóza je založená na klinickom obraze. Spúšťačmi ochorenia môžu byť rôzne faktory ako trauma, stres, endokrinologické ochorenia a nesprávna výživa. U pacientov s RAS mnohé štúdie preukázali nedostatok železa, vitamínov B1, B2, B6, B9, B12 a taktiež citlivosť na niektoré potraviny. Cieľom predkladanej štúdie bolo vyhodnotiť vzťah medzi stravovacími návykmi a RAS.
Materiály a metódy
Výskumnú vzorku tejto štúdie tvorilo 58 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín. Prvá skupina pozostávala z 30 pacientov s RAS (17 mužov, 13 žien, maximálny vek 45 rokov, minimálny vek 22 rokov), ktorí dodržiavali stravovacie návyky a nemali žiadne systémové ochorenie alebo hematologické abnormality. Anamnéza týchto pacientov preukázala, že RAS sa u nich vyskytovala najmenej štyrikrát za rok. Druhú kontolnú skupinu tvorilo 28 pacientov bez rekurentnej aftóznej stomatitídy.
V štatistickej analýze bol využitý Mann-Whitneyov test (p>0,05), ktorý ukázal, že medzi pacientmi s RAS a kontrolnou skupinou nebol štatisticky významný rozdiel. Navyše sa zistilo, že pacienti s RAS a pacienti z kontrolnej skupiny konzumovali podobné jedlá, ako sú syr, pomaranč, kravské mlieko, čaj, citrón, káva, jogurt, paradajky a korenené jedlá. Avšak pacienti s RAS v porovnaní s kontrolnou skupinou častejšie konzumovali špecifické jedlá, ako sú napríklad pomaranče a citróny.
Diskusia
Ako uvádza Safadi (2009) 82 % zúčastnených pacientov tvrdilo, že vývoj RAS interferoval s konzumáciou potravy. Niektorí vedci tvrdia, že vývoj RAS súvisí s konzumáciou niektorých špecifických potravín, ako sú kravské mlieko, lepok, čokoláda, orechy a syry.
Taktiež Hay a Reade preukázali, že existuje vzťah medzi RAS a konzumáciou niektorých potravín, ako sú figy, syry, paradajky, paradajková omáčka, ocot, citrón, ananás, mlieko, syr a pšeničná múka. Dospeli k záveru, že odstránenie stravovacích návykov môže znížiť frekvenciu RAS.
Wright a kol. vo svojej publikácii uviedli, že potravinová alergia bola významným faktorom vo vývoji RAS, avšak nenašli vzťah medzi potravinami obsahujúcimi lepok a výskytom RAS.
Ogura a kol. zistili, že pacienti s RAS konzumujú potraviny obsahujúce vápnik, železo, vitamín B1 a vitamín C menej často ako kontrolní pacienti, a dospeli k záveru, že v patogenéze môžu hrať úlohu nedostatky niektorých vitamínov a minerálov. Konzumácia dostatočného množstva vitamínov B12 a folátu môže byť užitočnou stratégiou na zníženie počtu a / alebo trvania epizód RAS.
Záver
Táto štúdia ukázala, že pacienti s RAS konzumovali jedlá s obsahom kyslého pH, ako sú pomaranče a citróny, častejšie ako pacienti z kontrolnej skupiny, čo môžeme považovať za faktory podráždenia, ktoré mohli viesť k vzniku RAS. Ostatní pacienti s RAS môžu byť precitlivení na určité potraviny, ako sú napríklad jogurty, paradajky, či korenené jedlá.
Ukazuje sa, že diétne návyky nemajú dôležitú úlohu pri vývoji RAS, istú úlohu však môžu zohrávať v patogenéze RAS buď precitlivenosťou, alebo nedostatkom niektorých vitamínov a minerálov.
Zdroje:
1. https://www.solen.sk/storage/file/article/07c1cde6f3871e7dd20c7089cc91e092.pdf
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3530246/
