Zubný kaz u detí s laktózovou intoleranciou a alergiou na proteín kravského mlieka

Zubný kaz u detí s laktózovou intoleranciou a alergiou na proteín kravského mlieka
16. mája 2020 Marel Paľovčík

Katarína Vendelová, LF UPJŠ KE, 2.ročník

Diagnózy ako alergia na proteín kravského mlieka či laktózová intolerancia dnes postihuje nejedného z nás. Vedci z Brazílie sa zamerali práve na skupinu detí vo veku 5 až 8 rokov, na ich obmedzenú diétnu stravu, ústnu hygienu a zhodnotili ako tieto aspekty medzi sebou súvisia a aký vplyv majú na zubný kaz v dočasnej dentícii.

 

Viete, že alergia na mlieko nie je to isté ako intolerancia laktózy?

Alergia na proteín kravského mlieka (ďalej „APKM“) sa označuje ako nežiaduca reakcia organizmu na bielkovinu kravského mlieka spôsobenú imunitnými mechanizmami, konkrétne tvorbou špecifických IgE protilátok voči bielkovine mlieka, čo spôsobuje alergickú reakciu po jeho požití. Radí sa medzi najrozšírenejšiu potravinovú reakciu, ktorá dnes postihuje až 3% detských pacientov. Medzi príznaky tejto alergie patria tráviace ťažkosti, no okrem toho sa u jedinca objavujú aj kožné či dýchacie problémy.

Ďalšou diagnózou, ktorá sa s konzumáciou mlieka spája je práve spomínaná laktózová intolerancia (ďalej „LI“). V tomto prípade nejde o alergickú reakciu, ale o nedostatok enzýmu laktáza, ktorá zodpovedá za štiepenie mliečneho cukru laktózy. Hoci v minulosti nebola až taká známa, dnes je údajne problémom až takmer 200 miliónov Európanov. Práve v príznakoch od APKM sa líši tým, že u pacientov okrem tráviacich problémov nespôsobuje žiadne iné problémy, a zatiaľ čo sa spomínaná alergia týka iba kravského mlieka, intolerancia laktózy súvisí aj s ďalšími druhmi mliek, ktoré laktózu obsahujú.

 

Má význam študovať vplyv APKM a LI na ústne zdravie detí?

Pri pacientoch s APKM alebo LI sa väčšina lekárov zaoberá v štúdiách skôr lekárskymi a výživovými aspektmi. V skutočnosti sú k dispozícii veľmi skromné ​​informácie o orálnom stave detí s danými diagnózami. Táto téma sa dnes bohužiaľ skúma ešte zriedka, no aj tieto štúdie orálneho zdravia u detí s APKM alebo LI sú veľmi dôležité, pretože hodnotia výskyt kazu a iných ochorení ústnej dutiny, ktoré ovplyvňujú túto špecifickú skupinu.

Brazílski vedci v tejto štúdii analyzujú prevalenciu a závažnosť zubného kazu a potreby liečby 5 až 8-ročných detí s APKM alebo LI.

 

Študijná vzorka

Výskumu sa zúčastnili chlapci a dievčatá v rozmedzí 5 až 8 rokov. Táto špecifická veková kategória bola vybraná z dôvodu, že primárna LI sa prejavuje hlavne po šiestom roku jedinca. Definitívny počet detí v štúdii bol okolo 200.

Pred klinickým vyšetrením bol zákonným zástupcom zaslaný dotazník o frekvencii stravovania sa na hodnotenie spotreby mlieka, mliečnych derivátov a ďalších potravín.

 

Priebeh klinického vyšetrenia

V prvom klinickom hodnotení sa všetky deti zúčastnili na činnostiach týkajúcich sa zdravia ústnej dutiny. Dostali zubné kefky a pod dohľadom sa podrobili kvalitnému školeniu o správnej ústnej hygiene. Po prvom kontakte s deťmi vykonal zubný lekár potrebné vyšetrenie. Všetky deti boli vyšetrené v miestnosti za dobrého prirodzeného osvetlenia.

Kódy a kritériá klasifikácie sa riadili prieskumom zdravia ústnej dutiny, základných metód, na získavanie klinických údajov o dentálnych stavoch (dmft=decayed, missing, filled teeth) a indexe potrieb liečby (ITN).

 

VÝSLEDKY

Táto brazílska štúdia o orálnom zdraví detí odhalila vyvážené rozdelenie medzi vekom a pohlavím pacientov s miernou predomináciou 6-ročných detí a chlapcov. Šesť detí (3,00%) malo iba APKM, 37 (18,50%) malo iba LI a tri (1,50%) mali APKM aj LI. Vcelku štyridsať detí (20,00%) bolo alergických na bielkoviny z kravského mlieka alebo neznášajúcich laktózu.

Prevalencia kazu u detí vo veku od 5 do 8 rokov s APKM alebo LI bola 67,50% a priemerný index dmft bol 1,75. 32,50% detí bolo bez zubného kazu, bez bolestivých lézií, straty zubov kvôli kazu alebo výplní zubov. Priemerný počet kazených zubov bol 1,30.

Ďalšie hodnoty poukazujú na rozdiely v modeloch spotreby mliečnych potravín medzi deťmi s ABKM / LI a bez nich. Ako sa očakávalo, alergické deti alebo deti netolerujúce laktózu konzumovali potraviny založené na mlieku menej často a náhradné potraviny častejšie ako deti bez daných diagnostík. Vysoká alebo mierna konzumácia potravín, ako je sójové mlieko, sušené sójové mlieko, sójový jogurt, čokoládové sójové mlieko a iné druhy mlieka, nebola medzi skupinami vyššia ako 15%.

 

Vzťah medzi zdravotným stavom ústnej dutiny a spotrebou potravín

Prevalencia zubného kazu, potreby liečby a indexy dmft a ITN sa porovnávali so zdravotnými podmienkami tromi rôznymi spôsobmi. Prvá pozostávala z analýzy výskytu zubného kazu a potrieb liečby klasifikovaných buď ako neprítomné (dmft / ITN = 0) alebo prítomné (dmft / ITN> = 1). Druhá spočívala v testovaní závažnosti kazu vypočítaného na základe stredných indexov dmft a ITN. Deti s APKM / LI mali vyššiu mieru výskytu kazu a potrebu liečby v porovnaní s deťmi bez takýchto zdravotných stavov. Tretí typ analýzy spočíval v testovaní orálneho zdravotného stavu vypočítaného na základe priemerných indexov dmft a ITN s ohľadom na potraviny, ktoré najčastejšie konzumujú deti s APKM / LI a bez nich. Nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel medzi indexom dmft a výrobkami na báze mlieka.

 

Diskusia
Hoci je zubný kaz najčastejšie skúmaným ochorením ústnej dutiny na celom svete, väčšina výskumu sa zameriava na deti bez APKM / LI. V skutočnosti sa niekoľko dostupných epidemiologických štúdií zaoberá konzumáciou potravín na báze sóje a mlieka neobsahujúceho laktózu.

Orálne zdravie detí s APKM / LI sa ukázalo byť horšie v porovnaní so zdravím detí bez APKM / LI v dôsledku diétnych obmedzení dôležitého zdroja vápnika a nahradenia mliečnych výrobkov priemyselne vyrábanými potravinami na báze cukrov (výrobky s nízkym pH môžu spôsobiť demineralizáciu skloviny v primárnom chrupe). Výsledky tiež ukazujú, že sedem detí s APKM / LI a zubným kazom malo index dmft ≥ 4. Tieto deti tvoria epidemiologickú polarizačnú skupinu, ktoré zubné ošetrenie akútne potrebujú.

Výsledky poukazujú na dôležitosť prevencie zubného kazu u detí s týmito diagnózami. Najlepšia stratégia sa okrem iného spolieha na rôzne kultúrne, ekonomické a geografické faktory. Niektoré stratégie by mohli okrem motivačných, behaviorálnych a kolektívnych aktivít zahŕňať použitie fluoridov a ústnych výplachov na báze chlórhexidínu.

 
Záver

Prevalencia a závažnosť zubného kazu a potreby liečby pri primárnom chrupe u detí boli spojené s APKM a LI. Konzumácia náhradných potravín mlieka môže ovplyvniť vznik kariéznych lézií prostredníctvom ich nižšieho pH. Tento osobitný zdravotný stav by sa však mal brať do úvahy pri plánovaní liečby, prevencii a vzdelávacích programoch zameraných na orálne zdravie detí vo vekovej skupine skúmanej v tomto dokumente.

X