Mária Volaříková, LF UK BA , 3.ročník
Parodontitída je infekčné ochorenie postihujúce závesný aparát zuba – jeho úponový epitel, ďasno, ligamentá a alveolárnu kosť a je charakteristická tvorbou tzv. parodontálnych chobotov. Hlavnou príčinou vzniku ochorenia je subgingiválny povlak tvorený patogénnymi baktériami, vnímavý imunitný systém jedinca a mnohé ďalšie faktory – napr. fajčenie, diabetes mellitus, nedostačujúca ústna hygiena, hormonálne vplyvy atď.
Agresívna parodontitída a výskyt v rodine
Jedným z typov parodontitíd je agresívna parodontitída. Toto ochorenie sa vyskytuje medzi pubertou až 35. rokom života a je charakteristické rýchlou progresiou a generalizáciou, čo často vedie ku strate zubov. Je preň typický pomerne častý rodinný výskyt – až u 50 % pacientov. Je to spôsobené vertikálnym prenosom genetického materiálu, prítomnosťou rovnakých faktorov prostredia a prenosom mikroorganizmov z rodičov na potomkov. Cieľom štúdie bolo zistiť, aký veľký vplyv majú rodičia s parodontitídou na subgingiválnu kolonizáciu svojich detí.
Priebeh štúdie
Štúdie sa celkovo zúčastnilo 72 pacientov, z toho polovicu tvorili deti vo veku 6-12 rokov a druhú polovicu tvorili ich rodičia. Polovica z rodičov mala generalizovanú agresívnu parodontitídu. Všetci pacienti boli vyšetrení a bola im odobraná vzorka subgingiválneho plaku. Následne boli inštruovaní o orálnej hygiene a sledovaní počas 3 mesiacov, kedy si zuby čistili 3-krát denne Bassovou technikou a používali zubnú niť. Počas tohto obdobia boli viackrát kontrolovaní. Na záver boli znova vyšetrení – získali sa údaje PI (povlakový index), GI(gingiválny index), PD (hĺbka chobotov), BoP (krvácanie počas vyšetrenia) a následne sa odobrala vzorka.
Patogény spôsobujúce parodontitídu
Vzorka subgingiválneho povlaku sa odoberala od každého pacienta z 2 rezákov a 2 prvých molárov (z maxilárneho a mandibulárneho, s najväčším PD indexom) sterilným papierovým čapom. Na základe sekvenovania RNA zo vzoriek sa zistilo ich bakteriálne zloženie.
U zdravých rodičov a ich detí prevládali Streptococcus oralis, Actinomyces oris, Corynebacterium a Selenomonas – súčasť normálnej orálnej flóry. Naopak u rodičov s generalizovanou agresívnou parodontitídou sa vyskytovali Porphyromonas gingivalis, Aggregatibacter actinomycetemcommitans, Streptococcus parasanguinis, Fusobacterium nucleatum a iné patogény typické pre parodontitídu. Deti chorých rodičov mali približne na 70% rovnaké zloženie povlaku aj napriek tomu, že klinicky boli zdravé a bez príznakov parodontitídy.
Vplyv hygieny na parodont
Výsledky klinického vyšetrenia boli nasledovné: rodičia s parodontitídou mali zvýšené hodnoty PD a BOP oproti zdravým rodičom, deti chorých mali zvýšený BoP index.
Po troch mesiacoch nastali zmeny v oboch skupinách – znížil sa PI a u chorých sa znížil aj GI a BoP vďaka pravidelnej kontrole povlaku a lepšej hygiene. Zlepšenie klinického stavu (okrem indexov) nebolo pozorované. Porovnávalo sa aj zloženie povlaku a zistilo sa, že nenastali výrazné zmeny v zložení u oboch skupín.
Zmena mikrobiómu – je možná?
Deti chorých rodičov sú skôr vystavené patogénom a skôr u nich vzniká orálna dysbióza. Klinicky nevykazujú známky parodontitídy, ale majú horší periodontálny status a zmeny v kolonizácií oproti ich rovesníkom, ktorí majú zdravých rodičov. Spolu s patogénmi si od svojich rodičov osvojujú aj horšiu ústnu hygienu. Po troch mesiacoch sa u nich zlepšila hygiena, ale zmeny v mikrobióme nenastali takmer žiadne. Z toho vyplýva, že po vytvorení mikrobiómu sa jeho zloženie dá len minimálne ovplyvniť, najmä kvôli vysokej odolnosti baktérií. Tá hovorí o tom, ako rýchlo a do akého rozsahu sa dokáže obnoviť pôvodné bakteriálne zloženie povlaku. Na to, aby prebehla takáto zmena, by musel byť vytvorený väčší zásah v dutine ústnej ako pravidelné mechanické odstraňovanie supragingiválneho povlaku. U takýchto detí je preto vyššie riziko vzniku ochorenia parodontu. Na to, aby sa prejavilo je potrebné, aby boli vytvorené vhodné podmienky pre rast a množenie patogénnych baktérií, tj. zhoršenie ústnej hygieny.
Dôležitosť prevencie
Cieľom tejto štúdie bolo dokázať dôležitosť vplyvu rodičov na vznik ochorenia parodontu u svojich detí. Takéto deti skôr prichádzajú do kontaktu s patogénmi, osvojujú si horšiu orálnu hygienu a zmena už nadobudnutej mikroflóry sa nedá dosiahnuť mechanickým čistením zubov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť zvýšenú pozornosť a prevenciu zo strany zubného lekára a dentálneho hygienika, aby sa predišlo vzniku agresívnej parodontitídy.
Zdroje:
1.https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33446688/
2.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7809442/
3.https://www.nature.com/articles/s41598-020-80372-4
4.ilustračný obrázok : https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/periodontitis-often-known-gum-disease-very-1680226489
