Dominik Glaba, 4. ročník LF UPJŠ KE
Zubný kaz je ochorenie s najväčšou prevalenciou vo svetovej populácii. Postihuje približne 2 miliardy ľudí a tomu zodpovedá stále vysoká potreba zubného ošetrenia dospelých, ale aj detí. Preto sa stále viac dostávajú do popredia minimálne invazívne metódy ošetrenia, ako napríklad atraumatická restoratívna technika (ART) alebo Hall technika (HT), z ktorých ani jedna nevyžaduje lokálnu anestéziu, ani použitie rotačných nástrojov.
Najbežnejšou intervenciou pri liečbe zubného kazu je naďalej konvenčné konzervačné ošetrenie, pri ktorom sa kariézne zubné tkanivá odstraňujú rotačnými nástrojmi a zub sa vyplní kompozitnými živicami. Hoci pôvod úzkosti zo zubného ošetrenia je multifaktoriálny, zistilo sa, že používanie rotačných nástrojov a lokálnej anestézie počas ošetrenia prispieva k negatívnym skúsenostiam a zvyšuje strach z ošetrenia pri budúcich návštevách zubára. Tieto faktory eliminuje atraumatická restoratívna technika (ART) alebo Hall technika (HT), pri ktorých taktiež nedochádza k vytváraniu aerosólu, čo znižuje potenciálne riziko nákazy infekčnými ochoreniami pri ošetrení.
Atraumatická restoratívna technika (ART)
Atraumatická restoratívna technika (ART) je minimálne invazívna metóda, ktorej cieľom je zabrániť rozvoju kariéznych lézií a zastaviť ich progresiu do dentínu. Ak už došlo k vytvoreniu kariéznej lézie, ošetrí sa minimálne invazívnym spôsobom. ART pozostáva z dvoch zložiek a to preventívnej a restoratívnej. Preventívna zložka spočíva v aplikácii pečatidiel fisúr, ktoré sa pod tlakom prstov umiestňujú na jamky a fisúry náchylné na vznik zubného kazu (obr. 1). Podstatou restoratívnej zložky je zhotovenie ART výplní v miestach kde došlo k vzniku zubného kazu. Tento postup zahŕňa vytvorenie dostatočného prístupu do kariéznej lézie a následne odstránenie mäkkého, úplne demineralizovaného kariézneho tkaniva pomocou ručných nástrojov. Kavita sa potom vyčistí a obnoví adhezívnym dentálnym materiálom, ktorý súčasne utesní všetky zostávajúce rizikové jamky a fisúry. Pre ART výplne sa väčšinou volí materiál HVGIC – High viscosity glass ionomer cement. Táto technika sa využíva hlavne v pedostomatológii, pretože je spojená s nižšou úrovňou úzkosti a bolesti pri ošetrení, ako aj väčšou akceptáciou zo strany detí v porovnaní s konvenčnou terapiou.
Hallova technika (HT)
Hallova technika nevyžaduje lokálnu anestéziu ani preparáciu zubov a využíva sa pri ošetrení mliečnych molárov u detí. Na úvod sa umiestnia ortodontické separátory medzi kontaktné body primárneho moláru. Separátory sa nechajú na mieste päť dní. Po odstránení separátorov sa zvolí správna veľkosť prefabrikovanej kovovej korunky, ktorá má tesne nasadať na povrch zuba. Kovová korunka sa nacementuje pomocou skloionomérneho fixačného cementu. Následne je pacient vyzvaný, aby zahryzoval do korunky dve minúty, kým cement úplne nestvrdne a korunka úplne nezapadne na svoje miesto. Nakoniec sa musí odstrániť zvyšný cement a veľkosť aproximálnych plôch zuba sa skontroluje pomocou zubnej nite. Táto technika sa rutinne používa v mnohých krajinách a v súčasnosti sa odporúča v usmerneniach American Academy of Pediatric Dentistry.
Štúdia
Napriek stále rastúcemu záujmu o minimálne invazívne metódy v zubnom lekárstve v súčasnosti neexistuje klinická štúdia, ktorá by porovnávala tieto postupy. Preto sa na Univerzite v San Paule v Brazílii rozhodli porovnať dlhodobú úspešnosť zubného ošetrenia vykonaného minimálne invazívnymi metódami (ART a HT) po 36 mesiacoch. V tejto randomizovanej štúdii sa u 112 detí vo veku od 5 do 10 rokov porovnávali okluzálno-aproximálne výplne dočasných molárov.
Priebeh
V skupine s použitím atraumatickej restoratívnej techniky (ART) boli kavity pripravené pomocou ručných nástrojov na selektívne odstránenie kariézneho dentínu a vyplnené enkapsulovaným vysokoviskóznym GIC EQUIA Forte. V druhej skupine pri použití Hallovej techniky (HT) neboli odstránené kariézne zubné tkanivá, ani sa nepreparovali/neredukovali korunky zubov na uľahčenie nasadenia kovových koruniek. Ošetrenie vykonal skúsený špecialista v odbore detské zubné lekárstvo a dvaja študenti posledného ročníka zubného lekárstva. Všetci ošetrujúci boli vyškolení na obe liečby skúsenými klinickými lekármi, ktorí boli oboznámení s technikami.
Štvorročný chlapec liečený Hallovou technikou : (a) – laterálna fotografia pred liečbou zobrazujúca oklúziu pacienta, (b) – laterálna fotografia po liečbe zobrazujúcu oklúziu pacienta (vyfotografovaná ihneď po cementácii) a (c) – laterálna fotografia po 1 roku zobrazujúca úpravu oklúzie.
Záver
Pri použití Hallovej techniky takmer štvrtinu rodičov trápil vzhľad koruniek zubov detí, no oni pociťovali väčšiu mieru úzkosti počas ošetrenia atraumatickou restoratívnou technikou. Hoci sa obe liečby môžu vykonávať v neklinickom prostredí a majú výhodu v tom, že ide o postupy, ktoré nevytvárajú aerosól, ošetrenie Hallovou technikou malo takmer trikrát vyššiu mieru úspešnosti (93,4 %) v porovnaní s atraumatickou restoratívnou technikou (32,7 %). Tieto techniky sú obzvlášť vhodné v prostrediach bez prístupu k zubným zariadeniam alebo počas nepriaznivej epidemiologickej situácie. Taktiež sa odporúčajú u pacientov s vysokou mierou úzkosti a strachu zo zubného ošetrenia.
Zdroje:
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7656501/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33176756/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28798450/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31963463/
