Samuel Tkáč, LF UPJŠ KE, 2.ročník
Sfarbenie zubov počas ortodontického ošetrenia, akým je aj liečba zubným strojčekom je bežným javom a spôsobuje časté sťažnosti a nespokojnosť pacienta. Tento jav je zvyčajne spôsobený hromadením zubného povlaku a škvŕn na povrchu zubov. Aj keď väčšina pacientov počas ortodontickej liečby žiada o bielenie zubov, obvykle sa doktor snaží oddialiť takýto postup až do ukončenia liečby a odstránenia zámkov. Všeobecne sa verí, že dokonalé bielenie počas tejto terapie nie je dosiahnuteľné z dôvodu prítomnosti zámkov, ktoré bránia difúzii látok na vestibulárnom povrchu zubov. Nedávne štúdie však ukázali, že bielenie je možné aj počas tejto liečby.
Účinok bielenia na väzbovú silu ortodontických zámkov k povrchom skloviny bol v literatúre široko študovaný. Zatiaľ čo niektorí autori neuviedli žiadne zmeny sily väzby, väčšina autorov preukázala významné zníženie zaznamenaných hodnôt. Autori sa zhodli, že negatívny účinok bielenia na pevnosť väzby je spôsobený zmenou štruktúry a zloženia skloviny vyvolanou týmito bieliacimi činidlami. Ďalej sa ukázalo, že prítomnosť reziduálneho peroxidu bráni polymerizácii živice, čo tiež ovplyvňuje väzbu.
Neexistujú žiadne štúdie hodnotiace silu väzby medzi ortodontickými zámkami a povrchmi skloviny u pacientov, ktorí podstúpili bielenie počas ortodontickej liečby. Preto sa vedci zamerali na skúmanie sily spoja po podrobení zubov domácemu a ambulantnému bieleniu, kedy bol zámok pripevnený k povrchu zuba.
PRÍPRAVA VZORIEK
V tejto experimentálnej štúdii sa vybralo 45 premolárov extrahovaných z ortodontických dôvodov. Výberovými kritériami boli zuby so zdravou sklovinou, bez zlomenín, výplní, lézií bielych škvŕn, dutín, kazov, predchádzajúceho chemického ošetrenia alebo oblasti hypoplázie skloviny.
Zuby sa vyčistili a umyli, aby sa odstránila krv, mäkké tkanivo a zvyšky jedál. Za účelom dezinfekcie boli ponorené do 10% roztoku formalínu. Následne boli zuby udržiavané vo fyziologickom roztoku pri izbovej teplote až do začiatku experimentu. Aby sa inhiboval rast baktérií / húb, roztok sa menil každý týždeň.
Následne boli zuby náhodným výberom rozdelené do troch skupín po 15 zubov. Prvá skupina nebola podrobená bieleniu a slúžila ako kontrola. V druhej skupine boli zuby bielené 35% peroxidom vodíka ( ambulantné bielenie ). Tretia skupina bola podrobená bieleniu 22% peroxidom ( domáce bielenie ) .
Všetky tri skupiny vzoriek boli podrobené hodnoteniu farby pomocou spektrofotometra. Primárna farba povrchu skloviny pred nalepením ortodontických zámkov bola meraná v strede bukálneho povrchu vzoriek. Každé meranie bolo vykonané trikrát pomocou zariadenia a bola zaznamenaná priemerná hodnota.
PRIEBEH BIELENIA
V skupine ambulantných bielidiel sa 35% peroxid vodíka použil na celý povrch zubov podľa pokynov výrobcu. Maximálne odporúčané ošetrenie zahŕňa tri vykonané bielenia, ktoré sú od seba vzdialené najmenej týždeň. Z tohto dôvodu sa uskutočnili tri 15-minútové bielenia. Zuby sa medzi výkonmi uchovávali vo fyziologickom roztoku.
V skupine domáceho bielenia bol na povrch zubov nanesený gél 22% peroxidu. Gél zostal 1 hodinu na povrchu zuba pri každom bielení. Uskutočnilo sa dvanásť bielení v 24 hodinových intervaloch, zuby sa medzi bieleniami taktiež uchovávali vo fyziologickom roztoku.
MERANIE HODNÔT
Každý zub bol potom zaliaty do samotuhnucej akrylovej živice až po cemento-sklovinové rozhranie na zaistenie paralelného smeru sily počas oddeľovania zámku. Na stanovenie pevnosti v spoji bola strojom na mechanické testovanie aplikovaná okluzogingiválna sila na hornú plochu zámku.
Na základe zaznamenaných hodnôt mala kontrolná skupina najvyššiu pevnosť spoja (31,4 MPa), ktorá bola oveľa vyššia ako domáce bielenie (25,7 MPa) a ambulantné bielenie (25,3 MPa). Medzi bieliacimi skupinami nebol pozorovaný štatisticky významný rozdiel v pevnosti spoja.
Po analýze pevnosti spoja a odstránení zámkov bolo zvyšné lepidlo na povrchu skloviny opatrne odstránené pomocou vysokorýchlostného násadca. Spektrofotometrické meranie sa uskutočnilo druhýkrát, aby sa vyhodnotili zmeny farby. Tento krát sa merania uskutočnili v dvoch bodoch na bukálnej ploche: jeden bod bol pôvodný, tam kde bola zmeraná počiatočná farba skloviny a druhý v oblasti, na ktorú bol pripevnený zámok. Všetky body boli merané trikrát a boli zaznamenané ich priemerné hodnoty.
VÝSLEDKY
Keďže v kontrolnej skupine nedošlo k bieleniu, tak pri koncovom meraní farby týchto zubov neboli zaznamenané žiadne merateľné zmeny. Najväčší rozdiel bol pochopiteľne pozorovaný medzi počiatočným meraním farby zuba a farby zuba po bielení, či už pri ambulantnom alebo domácom bielení.
Rozdiel medzi farbou skloviny pred a po bielení bol výraznejší v ambulantnom bielení v porovnaní so skupinou domácich bielidiel, čo signalizuje vyšší potenciál protokolu bielenia v ambulancii pri bielení zubov.
Výsledkom tejto štúdie bolo, že oba typy bieliacich postupov (doma aj v ambulancii) znižujú pevnosť väzby ortodontických zámkov so sklovinou. Predpokladá sa, že peroxidové činidlá a voľné radikály prítomné v bieliacich výrobkoch sa vďaka svojej nízkej molekulovej hmotnosti môžu pohybovať vo všetkých smeroch zubnou štruktúrou. Môžu preniknúť pod rozhranie zámku a lepidla, čo by mohlo ovplyvniť živicové štítky, a naopak, môžu znížiť pevnosť spojov konzol. Okrem toho môžu tieto účinné látky oxidáciou organických látok znižovať pevnosť smaltu.
Ambulantné bielenie s 35% peroxidom vodíka malo najmenšiu pevnosť väzby, zatiaľ čo kontrolná skupina vykazovala najvyššiu. Aj keď ošetrenie domácich bieliacich prostriedkov malo menej škodlivý vplyv na pevnosť väzby, rozdiel medzi nimi nebol významný. Mierny rozdiel môže byť spôsobený vyššími koncentráciami peroxidov v ambulantnom bielidle v porovnaní s domácou liečbou. Rovnako vyššia koncentrácia môže byť tiež dôvodom väčšieho rozdielu farby medzi bieliacimi skupinami v domácnosti a ambulancii. Tento rozdiel vo farbe nebol pozorovaný v sklovine pod zámkom. Jediným vysvetlením tohto zistenia je, že infiltrácia skloviny pod zámkom je do istej miery obmedzená a zvýšenie koncentrácie peroxidov tento jav neovplyvňuje.
ZÁVER
Na základe výsledkov tejto štúdie môžeme dospieť k záveru, že pri ortodontickom ošetrení sa môžu uskutočňovať bieliace postupy na zlepšenie farby zubov. Bielenie prebehne aj pod zámkom, lenže v menšej miere ako na priľahlom povrchu zuba. Rozdiel medzi týmito dvomi oblasťami môže spôsobiť dvojfarebný zub. Pacienti by mali byť informovaní o tom, že po sňatí zámkov bude pravdepodobne opätovne potrebné bielenie na dosiahnutie esteticky vyhovujúceho úsmevu.
