Anna Éva Molnár, Mátyás Vass, 5.ročník, LF UK BA
Erytematózne lézie ústnej sliznice sú bežné a môžu byť výsledkom rôznych zmien tkaniva, vrátane zápalu, extravazácie erytrocytov a atrofie alebo zníženej keratinizácie povrchového epitelu. Spolu s vaskulárnymi procesmi, ktoré sa môžu meniť od červenkastej po modrofialovú, je diferenciálna diagnostika erytematóznej zmeny sliznice veľmi rôznorodá a zahŕňa benígne aj malígne vaskulárne anomálie, reaktívne procesy, imunitne sprostredkované ochorenia, hematologické poruchy, ako aj potenciálne malígne (prekancerózne) a malígne epiteliálne lézie.
Tento článok sa zameriava na výrazné klinické znaky a histopatologické nálezy vybraných stavov, ktoré sa klinicky prejavujú ako erytematózne alebo vaskulárne sa objavujúce zmeny ústnej sliznice.
1 Cievne anomálie
Cievne anomálie pozostávajú z rôznorodého súboru vrodených a získaných lézií tvorených z cievnych štruktúr.
1.1 Cievne malformácie
Vaskulárne malformácie (VM) sú štrukturálne abnormality vaskulárnych kanálov, ktoré vykazujú normálny obrat endotelových buniek a vznikajú z formačných chýb počas vývoja plodu. Väčšina z nich je sporadická, ale môžu byť spojené s viacerými dedičnými genetickými mutáciami. VM sú zvyčajne vrodené a majú tendenciu rásť úmerne s pacientom.
1.2 Cievne nádory
Cievne nádory (VT) pozostávajú z benígnych a malígnych nádorov endotelového pôvodu. Väčšina z nich sú hemangiómy, čo je termín obmedzený na benígne novotvary zložené z ciev, ktoré neúmerne rastú vzhľadom na pacienta.
Lokálne agresívne/hraničné a malígne vaskulárne novotvary vrátane hemangioendoteliómu, Kaposiho sarkómu a angiosarkómu sa zriedkavo vyskytujú intraorálne.
Diferenciálna diagnostika
Mnohé nevaskulárne útvary môžu mať tiež modrastú farbu, klinicky napodobňujúce vaskulárny proces – napr. lézie slinných žliaz (mukokéla, cysta slinných kanálikov, benígne a malígne nádory slinných žliaz), cysty ďasien a modrý névus. Hoci na diagnostiku je často potrebné histopatologické vyšetrenie, diaskopia môže byť tiež užitočná pri rozlišovaní vaskulárnych procesov od nevaskulárnych.
2 Reaktívne procesy
2.1 Pyogénny granulóm (lobulárny kapilárny hemangióm)
Pyogénny granulóm (PG) je bežná, reaktívna proliferácia mäkkých tkanív a ciev spojená s chronickým podráždením nízkeho stupňa.
Prejavuje sa ako exofytický, hladký alebo laločnatý uzlík, ktorý má často stopkatú bázu a jeho farba sa pohybuje od ružovo-červenej po purpurovú . Vo všeobecnosti je asymptomatický, povrch je ulcerovaný a hemoragický.
2.2 Lokalizovaná juvenilná spongiotická gingiválna hyperplázia (LJSGH)
Etiopatogenéza nie je známa a postihuje predovšetkým ženy.
LJSGH sa prejavuje ako vyvýšená, jasne červená gingiválna zmena, ktorá vykazuje papilárnu, granulóznu alebo zamatovú povrchovú architektúru.
2.3 Stomatitída zubnej protézy
Stomatitída zubnej protézy (DS) je zápalové ochorenie obmedzené na sliznicu pod snímateľnou protézou. Niektorí autori považujú DS za slizničnú zápalovú reakciu na prítomnosť mikroorganizmv kolonizujúce zubnú náhradu.
V súvislosti s chronickým dráždením zubnej protézy sa na sliznici podnebia môže vyvinúť aj prerastanie reaktívneho tkaniva – zápalová papilárna hyperplázia (IPH). Väčšinou je asymptomatická a v ústach sa prejavuje ako erytematózne až ružové zmeny na podnebí.
3 Imunitne sprostredkované choroby
3.1 Benígna migrujúca glositída (geografický jazyk; erythema Migrans)
Benigná migrujúca glositída (BMG) je chronické zápalové ochorenie jazyka. Najčastejšie postihuje deti a mladých dospelých.
BMG sa najčastejšie prejavuje ako mnohopočetné, dobre ohraničené zóny erytému a atrofie filiformných papíl predných dvoch tretín jazyka. Tieto zóny sú čiastočne obklopené tenkými kruhovými alebo hadovitými žltobielymi okrajmi. Veľkosť a tvar lézií majú tendenciu sa v priebehu dní alebo týždňov meniť alebo “migrovať”, preto sa označujú tieto lézie aj ako benígna migrujúca glositída.
Menej často sa lézie môžu vyvinúť na extraglosálnych miestach, ako je bukálna sliznica, labiálna sliznica a mäkké podnebie.
3.2 Deskvamatívna gingivitída
Deskvamatívna gingivitída (DG) je klinický termín používaný na označenie erytému ďasien, ktorý je výsledkom olupovania alebo deskvamácie epitelového povrchu.
3.3 Orofaciálna granulomatóza
Orofaciálna granulomatóza (OFG) je termín používaný na opis rôznych klinických prejavov vyplývajúcich z granulomatózneho zápalu ústnych a periorálnych mäkkých tkanív.
Klinický obraz OFG je veľmi variabilný. Najčastejším klinickým nálezom je necitlivý, pretrvávajúci opuch pier, označovaný ako cheilitis granulomatosa.
4 Megaloblastická anémia
Megaloblastická anémia (MA) sa zvyčajne vyskytuje u starších, pričom najčastejšou príčinou tejto choroby je nedostatok vitamínu B12.
Medzi ústne prejavy MA patrí slizničný erytém a atrofia povrchu ústnej sliznice, ktoré môžu byť sprevádzané hyperestéziou alebo pocitom pálenia. Pri postihnutí dorzálnej časti jazyka sa typicky prejavuje nerovnomerný erytém s atrofiou filiformných papíl.
5 Epiteliálna neoplázia
Skvamocelulárny karcinóm ústnej dutiny (OSCC) je najčastejším malígnym ochorením ústnej dutiny.
Erytematózne zmeny majú najväčší malígny potenciál; až 90% skutočných erytroplaktických lézií možno histologicky dokázať ako dysplázia vysokého stupňa.
6 Záver
Napriek veľkým rozdielom v etiológii a patogenéze sa mnohé chorobné procesy môžu prejavovať erytematóznymi zmenami ústnej sliznice. Keďže správna liečba a prognóza pacienta závisí od včasnej a presnej diagnózy, je potrebné poznať klinické a aj mikroskopické vlastnosti jednotlivých lézií.
Zdroje:
Dr. Szabó György: Szájsebészet, maxillofacialis sebészet, Semmelweis Kiadó Budapest , 2004, ISBN:9639214361
Mulliken JB, Glowacki J.: Hemangiomas and vascular malformations in infants and children: a classification based on endothelial characteristics. Plast Reconstr Surg. 1982
Shafer WG, Waldron CA.: Erythroplakia of the oral cavity. Cancer. 1975.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6405795/
