Samo Zeman, 2. ročník LF UK BA
Forenzná veda a vyšetrovanie trestných činov už dávno nie sú iba o porovnávaní odtlačkov z miesta činu. S postupom času sa z nej stala interdisciplinárna oblasť, ktorá zahŕňa viaceré odbory, ako sú chémia, psychológia a práve aj stomatológia. Vďaka špecifickej štruktúre zubov, okolitého tkaniva a ich pohlavným rozdielom ich môžeme považovať za dôležitý zdroj pri identifikácii pozostatkov a objasňovaní trestných činov. Cieľom tohto článku je priblížiť čitateľovi prácu forenzných stomatológov a oboznámiť ho s metódami určovania pohlavia vrátane ich výhod a nevýhod.
Klasifikácia metód využívaných pri identifikácii pohlavia
Forenzný stomatológ môže asistovať expertom pri identifikácii pozostatkov viacerými metódami podľa charakteru konkrétneho prípadu. Postupy môžeme kategorizovať nasledovne:
- Vizuálne metódy
- Mikroskopické metódy
- Pomocné metódy
Vizuálne metódy
Pri vizuálnom hodnotení určujú forenzní stomatológovia pohlavie na základe rozmerov zubov. Merajú sa rôzne parametre, ako napríklad meziodistálny a bukolingválny rozmer korunky. Štúdie naznačujú pohlavný dimorfizmus najmä vo veľkosti zubov, pričom platí, že muži ich majú väčšie. Za príčinu tohto rozdielu sa považuje väčšia génová expresia u mužskej populácie. Rozdiely vo veľkosti mužských a ženských zubov platia pre mliečne aj trvalé zuby, čo zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii tiel, pri ktorých sa ešte nevyvinuli sekundárne skeletálne znaky, ako sú rozmery panvy či lebečné rozmery.
Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami sa prejavujú v mandibulárnych očných zuboch. Zreteľné sú však aj u premolárov, prvých a druhých molárov, ako aj u maxilárnych rezákov.
Práve mandibulárne očné zuby sú často predmetom štúdií pohlavného dimorfizmu. Štúdia Andersona a Thompsona ukazuje, že ich šírka, ako aj bikuspidálna vzdialenosť, je u mužskej populácie väčšia. Na základe tohto znaku však vedeli určiť pohlavie iba s presnosťou 74 %, čo nie je dostatočne presné, a navyše meranie bikuspidálnej vzdialenosti je pri neúplnom chrupe nemožné. Rozdiely sa vyskytujú aj medzi etnickými skupinami – Kuwana (1983) a Mizuno (1990) vo svojich štúdiách uviedli, že v Japonsku sú výraznejšie rozdiely pozorované na maxilárnych očných zuboch než na mandibulárnych.
Okrem merania veľkosti zubov je predmetom záujmu forenzných stomatológov aj ich proporcia. Aitchison preto zaviedol pojem incisor index alebo rezákový index (Ii). Vypočíta sa podľa vzorca Ii = (MDI2 / MDI1) × 100, kde MDI2 predstavuje maximálny meziodistálny rozmer laterálneho maxilárneho rezáka a MDI1 je maximálny meziodistálny rozmer centrálneho maxilárneho rezáka. Tento index býva spravidla vyšší u mužov.
Ďalším ukazovateľom je index mandibulárnych očných zubov, ktorého štúdia bola vykonaná na indickej populácii (Rao a kol.). Zo vzorca
([priemerná m–d vzdialenosť mužov + (priemerná m–d vzdialenosť žien + SD) – SD] / 2)
vyplynula hodnota 7,1 mm, ktorá predstavuje maximálnu meziodistálnu vzdialenosť mandibulárnych očných zubov u žien v Indii. Úspešnosť určovania pohlavia touto metódou však dosiahla iba 89 %, čo je neporovnateľné s takmer 100 % presnosťou niektorých iných skeletálnych znakov.
To naznačuje, že určovanie pohlavia pomocou odontometrie samo o sebe neposkytuje dostatočne spoľahlivé výsledky, môže byť však nápomocné.
Mikroskopické metódy
Základným diferenciálnym znakom medzi pohlaviami je v biológii gonozomálna výbava nedeliacich sa buniek. Pri identifikácii pohlavia je možné analyzovať gonozomálnu výbavu jedinca z bukálneho výteru, krvi, kože a v neposlednom rade aj zo zubnej pulpy. Doba, počas ktorej možno po smrti pozorovať chromozómy, závisí od teploty, vlhkosti a celkových vlastností prostredia, v ktorom sa mŕtve telo nachádzalo.
Pri identifikácii sa využíva prítomnosť Barrovho telieska – masy viditeľnej pri jadrovej membráne u žien, ktorá vzniká inaktiváciou jedného X chromozómu – alebo dôkaz Y chromozómu u mužov pomocou fluorescenčnej metódy.
Štúdia Whittakera ukázala možnosť preskúmať prítomnosť Y chromozómu aj v nekrotickej pulpe až päť týždňov po smrti, čo dokazuje výnimočný význam zubov pri identifikácii. Zubné tkanivo je totiž unikátne svojou schopnosťou odolávať vysokým teplotám, čo môže byť nápomocné napríklad pri prípadoch usmrtenia upálením.
Mikroskopické metódy poskytujú spoľahlivejšie výsledky než vizuálne metódy. Ak však situácia neumožňuje využiť gonozomálnu analýzu a pohlavie je možné identifikovať len na základe vizuálneho posúdenia, je potrebné využiť pomocné metódy, aby sa dosiahol čo najspoľahlivejší výsledok.
Pomocné metódy
Pri prítomnosti celej lebky možno výsledky odontometrie podporiť aj analýzou morfológie crania. Hodnotí sa processus mastoideus, mandibula, nosový otvor, mandibulárny goniálny uhol, nadočnicový oblúk a celková architektonika lebky. V tabuľke uvedenej nižšie sú opísané niektoré pohlavné rozdiely:
| Znak | Velkosť lebky | Apertura piriformis | Margo supraorbitalis | Mandibula | Processus mastoideus | Mandibulárny uhol |
| Muž | Veľká | Vyššia, tenké ostré hrany | Menej ostrá | Štvorcová | Veľký | Menej tupý |
| Žena | Menšia | Nižšia, siršie zaoblené hrany | Ostrejšia | Zaoblená | Menší | Tupší |
Medzi pomocné metódy identifikácie pohlavia možno zaradiť aj analýzu mäkkých tkanív.
Rugoskopia je založená na pohlavných rozdieloch rugae (plicae) palatinae – nepravidelného fibrózneho tkaniva lokalizovaného na anteriórnej tretine podnebia. Pohlavná rozdielnosť rugae palatinae je predmetom mnohých štúdií, ktoré naznačujú výraznejšiu početnosť týchto rias u mužskej populácie.
Cheiloskopia, teda analýza rýh a línií pier, predstavuje ďalšiu metódu, ktorá môže byť nápomocná pri určovaní pohlavia. Vzor rýhovania pier je pre každého jedinca unikátny – podobne ako odtlačky prstov – a zvyčajne zostáva nezmenený počas celého života (výnimkou sú rozsiahle traumy v oblasti pier). Pečatenie pier sa podľa Tsuchihashiho klasifikácie delí na šesť tried, a to nasledovne:
Na základe vyššie uvedenej klasifikácie Vahanwala a kol. rozdelili vzory typické pre ženské a mužské pohlavie nasledovne:
- Typ 1 a typ 1′ – dominantný vzor u žien
- Typ 2 – dominantný vzor u žien
- Typ 3 – prítomný vzor u mužov
- Typ 4 – vzor u mužov
- Typ 5 – vzor u mužov
- Rovnaký vzor vo všetkých štyroch kvadrantoch pier – typické pre ženy
Záver
Forenzná veda je interdisciplinárna oblasť, v ktorej má svoje miesto aj forenzná stomatológia. Nemožno povedať, že určovanie pohlavia je výhradne úlohou stomatológa, no v špecifických prípadoch môže výrazne napomôcť procesu identifikácie. Odontometria a určovanie pohlavia na základe dimorfizmu zubov nepredstavujú najspoľahlivejšie metodiky, a preto sa uprednostňujú iné markery v tvárovej oblasti a dutine ústnej. Ak však tieto markery chýbajú alebo sú poškodené, odontometria môže byť aj napriek svojim limitáciám užitočná.
Zdroje
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6344795/#sec1-5
Nagare SP, Chaudhari RS, Birangane RS, Parkarwar PC. Sex determination in forensic identification, a review. J Forensic Dent Sci. 2018 May-Aug;10(2):61-66. doi: 10.4103/jfo.jfds_55_17. PMID: 30745778; PMCID: PMC6344795.
