Vlasta Zajacová, LF UPJŠ KE, 4. ročník
Nádorové ochorenia sú piatou najčastejšou príčinou úmrtia pacientov v Číne. Kvalita zdravotnej starostlivosti, včasná detekcia ochorenia, následná efektívna liečba a snaha zvýšiť prežívanie onkologických pacientov zaraďujú rakovinu medzi chronické ochorenia. Ústna dutina je tzv. oknom ľudského organizmu v zmysle primárnej detekcie ochorenia vo forme nutričnej deficiencie a generalizovanej infekcie.
Onkologická terapia prináša celý rad komplikácií od akútnych po neskoršie v podobe mukozitídy, xerostómie, neurosenzorických zmien a celkovej poruchy chuti. Jedným z hlavných atribútov pre onkologických pacientov je zlepšenie kvality života. Pacienti, ktorí podstúpia rádioterapiu, chemoterapiu sú náchylnejší na stratu zubov z rôznych príčin. V konečnom dôsledku nehovoríme ani tak o strate zubov, ako o stratách orofaciálnych štruktúr či už kostí, svalov, nervov a každá strata vplýva negatívne v zmysle zhoršenia funkcií orofaciálnej oblasti. Rôzne epidemiologické štúdie potvrdili prepojenie medzi stratou zubov a vznikom nádorového ochorenia. Tak, ako zlá hygiena dutiny ústnej aj strata zubov zvyšujú produkciu karcinogénov hlavne nitrózamínov.
Štatistická analýza
Celkový počet respondentov, ktorí sa zapojil do štúdie bolo 9125. Z toho bolo 6400 žien a 2725 mužov. Štúdia posudzuje kvalitu zdravia onkologických pacientov od ovplyvnenia fyziologických, kognitívnych funkcií až po emocionálne či sociálny status pacienta a taktiež zohľadňuje celú škálu symptómov.
Počet chýbajúcich zubov či už zubov extrahovaných alebo nezaložených resp. neprerezaných bol rozdelený do 4 skupín (0, 1-5, 6 -10, viac ako 11). Na otázku, ako často si pacienti čistia zuby boli respondenti zaradení do 2 skupín, a to na tých, ktorí si zuby čistili viac ako 2x denne alebo 1x denne resp. vôbec.
Výsledky štúdie
Štúdia zahŕňala 3396 pacientov s rakovinou prsníka, druha najčastejšia bola rakovina GIT, 286 pacientom bola diagnostikovaná rakovina ústnej dutiny, hltana, nosohltana, u ktorých bolo percento straty zubov viac ako 11 bolo 33,57%, čo je relatívne vysoké, v porovnaní u pacientov s rakovinou GIT (17,69%), nádory hrudníka/pľúc (18,95%), prsníka (10,25%), ženských pohlavných orgánov (12,05%), močovej sústavy (16,62%), štítnej žľazy (11,83%). Pacienti s nádormi mužskej pohlavnej sústavy boli starší (71,48 +- 9,53 rokov) a vykazovali relatívne vysoké percento straty viac ako 11 zubov, a to 29,47%.
Až 57,05% z respondentov bolo starších ako 60 rokov, väčšina z nich bola vydatých/ženatých (88,42%) a nadobudnuté vzdelanie mali stredoškolské alebo vyššie ako stredoškolské (77,05%), súčasne mali jednu až niekoľko komorbidít (77,05%) a percento prežívania viac ako 5 rokov od stanovenia prvotnej diagnózy 55,63%. 15,11% pacientov malo defektný chrup v podobe straty viac ako 10 zubov a iba 7,02% pacientov navštevovalo zubného lekára viac ako 1x za rok.
Ženy mali nižšie percento straty zubov 6+ (39,96%) a súčasne vyššie percento čistenia zubov viac ako 2x denne oproti mužom. Starší onkologickí pacienti mali vyššie percentá straty (6+) zubov. Taktiež sa potvrdilo, že pacienti, ktorí mali ukončenú aspoň strednú školu si zuby čistili 2x denne. Tí pacienti, ktorí mali viac ako 3 základné ochorenia mali zároveň vyššie percento (19,42%) a vyšší počet straty zubov (11+). Pacienti užívajúci alkohol a fajčiari mali nižšie percento straty zubov (11+) a súčasne nižšie percento v zmysle čistenia zubov 2x denne ako nefajčiari a pacienti, ktorí neužívajú alkohol. Častejšie čistenie zubov 2x denne sa vzťahovalo na nižšie percento v zmysle straty zubov (6+).
Čistenie zubov a kvalita života
Štúdia preukázala, že respondenti, ktorí si zuby umývali 2x denne a viac disponovali vyšším celkovým fyzickým, kognitívnym, sociálnym skóre a zároveň mali nižšiu manifestáciu nepríjemných symptómov, ako nevoľnosť či zvracanie. Čo sa týka otázky finančnej zabezpečenosti, tá bola vyššia ako u tých pacientov, ktorí si zuby čistili menej ako 2x denne.
Strata zubov a kvalita života
So zvyšujúcim sa počtom chýbajúcich zubov sa zvyšovalo skóre zmätenosti, nevoľnosti, zvracania, nespavosti, straty apetítu, zápchy, hnačky.
Štúdia zohľadňovala vek, fajčenie, užívanie alkoholu, komorbidity, ktoré sú asociované s vyšším percentom straty zubov. Preukázalo sa, že s pribúdajúcim vekom boli pacienti náchylnejší na stratu zubov a taktiež nižší stupeň vzdelania pacientov negatívne ovplyvňoval prežívanie pacientov.
Čistenie zubov má protektívny účinok na dutinu ústnu v zmysle redukcie množstva mikoorganizmov a zmiernenia prítomného zápalu. Na druhej strane elimináciou nepríjemných symptómov v podobe nevoľnosti a zvracania dokážu pacienti znášať protinádorovú liečbu o niečo lepšie. Taktiež sa preukázalo, že pozitívne ovplyvňuje fyzické, sociálne a kognitívne funkcie. Zlepšuje dych, čo zohrávala významnú úlohu v sociálnych interakciách pri komunikácii či v práci a umožňuje pacientovi znova zaradiť sa do bežného života.
Výsledky a záver
Štúdia preukázala, že strata zubov zhoršuje funkčné skóre a zvyšuje sa skóre príznakov. Preto by sme mohli zhodnotiť, že okrem vyššie spomenutého, má strata zubov za následok zhoršenie mastikačnej funkcie, kedy pacient siaha po strave tekutejšej konzistencie, časom sa prejavujú známky malnutrície, čo má negatívny vplyv na funkciu imunitného sytému a celkovú protinádorovú liečbu. V neposlednom rade je to psychická vyhorenosť a značný diskomfort .
Záverom by som chcela poznamenať fakt, že len (7.02%) 641 pacientov danej štúdie navštívilo svojho zubného lekára viac ako 1x ročne napriek závažnosti liečby, čo je enormne nízke percento v porovnaní s Austráliou (63,7%), v ktorej toho času prebiehala 2 ročná štúdia. Svoju úlohu na tom zohráva aj výkon práce v obore zubný lekár k celkovému počtu obyvateľstva. V Číne tak pripadá 1:10 000 a v Austrálii 15:10 000, napriek tomu je kooperácia medzi zubným lekárom a onkológom nevyhnutná.
Dôležitou informáciou ostáva fakt, že daná štúdia nezahŕňa údaje o stupni nádorovej aktivity, metastatickej aktivite, nie je založená ani na dôkladnom stomatologickom vyšetrení, nakoľko by šlo o relatívne nákladnú štúdiu pri počte 9125 respondentov a nakoniec, nezohľadňuje lokalizáciu chýbajúcich zubov, a to či mal pacient rehabilitovaný chrup protetickou náhradou, čo by do značnej miery ovplyvnilo mechanizmus straty zubov.
Zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6308113/
